Spôsoby diagnostického pozorovania v terapii hrou
- Autor Super User
- Publikované v Nezaradené
- Prečítané 2834 krát
Liečebný pedagóg musí pri terapeutickej intervencii efektívne pozorovať a pozorované zaznamenávať. Pozorovanie je spôsob poznávania klienta. Neformálne pozorujeme takmer stále. To však nestačí. Až keď pozorované skutočnosti zaznamenáme a analyzujeme, získame podklady k následnému intervenovaniu. Každý terapeut si časom vytvorí vlastný štýl, ktorý mu poskytne dostatok informácií k napomáhaniu terapeutickým zmenám.
Diagnosticky pozorovať môžeme niekoľkými spôsobmi. Patrí sem:
- Nezámerné pozorovanie voľnej hry. Tento spôsob je vhodné použiť v počiatočných fázach terapie, kedy máme o klientovi väčšinou iba sprostredkované informácie. V pripravenej terapeutickej herni, ktorá reflektuje vývinovú úrove�? klienta a zhruba jeho záujmy (zistené vopred prostredníctvom problémovej anamnézy), mu ponecháme čo najväčšiu voľnosť prejaviť sa. Pozorujeme prvotnú adaptáciu na nové prostredie a zariadenie herne i na osobu terapeuta. Snažíme sa pozorovať taktne, aby sa klient necítil sledovaný a po skončení úvodného stretnutia (ktoré býva väčšinou kratšie ako nasledujúce) vyhotovíme písomný záznam. Ten obsahuje čo najviac objektívnych podrobností zo stretnutia, ktoré sa už v tomto momente začínajú priebežne analyzovať. Ideálne je stretnutie snímať kamerou, čo však nie je vždy z rôznych príčin možné. Ostáva len možnosť pokúsiť sa hneď po stretnutí vybaviť si v pamäti jeho priebeh a zachytiť ho do akejsi pomyslenej osnovy. Túto osnovu následne doplniť o čo najviac detailov.
- Zámerné pozorovanie voľnej hry. Tento spôsob pozorovania nasleduje po niekoľkých úvodných stretnutiach, kde získavame široké spektrum informácií. Po ich roztriedení sa môžeme koncentrovať na vybrané oblasti, na ktorých budeme stavať ďalšiu intervenciu. Zameriavame sa pri tom nielen na problémové oblasti, ale aj na zistené pozitívne potenciály klienta. Terapia tak môže nabrať zámernejšie smerovanie.
- Zámerné pozorovanie hry s vopred stanovenými pravidlami. Posledný spôsob pozorovania sa využíva v prípade, kedy terapeut cielene vstupuje do terapie s ponukou aktivít, hier či cvičení s dopredu stanovenými pravidlami, ktoré sú postavené na dôkladnom poznaní klienta. Dôraz sa tu kladie na dobrovoľnosť účasti klienta na ponúknutých aktivitách, ktoré dávajú liečebnému pedagógovi možnosť zámerne pozorovať oblasti, ktoré sa snaží u klienta podporiť.