Vkladačky II

Dieťa je vďaka opakovaným hrovým cvičeniam s vkladaní­m pripravené učiť sa ďalej. Chce zvládať stále náročnejšie cvičenia a hrové úlohy. Prostrední­kom a učiteľom k tomu je v prí­pade malého dieťaťa dospelý. Bez jeho citlivej pomoci formou aplikovania „rodičovských zručností­" by bolo dieťa ťažší­mi typmi vkladačiek a puzzles zbytočne frustrované a ľahko odradené. Dieťa, u ktorého sú zručnosti skladať rozví­jané, je pripravené zvládnuť náročnejšie vkladačky približne okolo dva - dva a pol roka.

Po zvládnutí­ jednoduchší­ch hier ponúkneme dieťaťu zložitejšie vkladačky. Sú charakteristické:

• Ví¤čší­m počtom dielikov. Spočiatku jeden dielik vkladačky prestavuje jeden pojem - jeden obrázok. Dieťa si pri tom dobre trénuje vizuálnu diferenciačnú schopnosť (rozlišovanie zrakom) a rozširuje slovnú zásobu. Dospelý hovorí­: „Vyber koní­ka. Kde sú ovečky? Vlož traktor na miesto. Kravička je pri ovečke. Farmár má v rukách vidly."

• Vkladací­mi tvarmi celkom malých rozmerov. Tento typ "hrí­bikovej mozaiky" ponúkame dieťaťu len pod dohľadom dospelých! Je dobrým cvičení­m jemnej motoriky.

• Veľmi podobnými jednotlivými dielikmi. Menia sa len vo veľkosti (vkladačky na rozlišovanie postupností­), farebnosti alebo v tvare.

• Jednoduchým obrázkom zloženým zo 4 až 6 častí­. Jednotlivé dieliky majú v strede úchyty. Spočiatku ponúkame pevné, drevené vkladačky. Diely obrazca sa vkladajú do drevenej podložky. Každá časť je tvarovo odlišná a musí­ zapadnúť medzi minimálne ďalšie dva diely. To je náročná úloha, ktorá vyžaduje od dieťaťa veľké sústredenie a zručnosť.

• Jednoduchým obrázkom zloženým zo 4 až 6 dielcov. Vkladačky sú vyrobené z kartíónu a bez úchytov v strede.

• Zložitým obrázkom zloženým z 10 až 20 častí­. Ide o klasické kartíónové puzzle. Skladaný obrazec by mal byť pestrý a zobrazovať viac predmetov (napr. nákladné auto, báger, žeriav, stavbárov, potrubia) nie len jeden veľký. Dieťa tak pri skladaní­ lepšie zachytí­ súvislosti a náví¤znosti jednotlivých dielikov na seba. Pri takomto množstve častí­ obrazca je ináč pre malé dieťa náročné zložiť napr. obrazec veľkého delfí­na, ktorý je len sivý a okolo je podobne modravá voda.

Ako pomôcť dieťaťu rozví­jať zručnosti vkladania:

• Dôležitá je prí­prava. Ideálne je, ak si dieťa vkladačku nájde na polici zloženú, aby malo predstavu, čo ide skladať. Dieťa si vkladačku prenesie na prázdnu pracovnú plochu. Naučí­me dieťa dieliky povyberať a pootáčať potlačou hore. Vedieme dieťa, aby si dieliky uložilo na ľavú stranu a odtiaľ si ich po jednom bralo. Na skladaní­ pracuje na ploche priamo pred sebou. Vrchnák z krabice nám pri viacerých hrách dobre poslúži ako podkladová doska, ktorá určí­ obrysové okraje celého obrazca.
• Samotnému skladaniu obrazca musí­me dieťa naučiť. Naučí­me ho, ktorými časťami je dobré začať a na ktorom mieste (možno začať „od podlahy" alebo navrchu obrazca). Jednotlivé dieliky dieťaťu podávame do rúk s tým, že ich na začiatku aj správne otočí­me a ukážeme kde ich treba položiť. Dieliky ukladá dieťa prevažne samé, aby sa cí­tilo zapojené. V prí­pade, že nás vyzve: „Tato stavaj!" - vkladáme „pre dieťa" a dieťa sa učí­ pozorovaní­m.
• Pomoc dieťaťu pri vkladaní­ postupne obmedzujeme. Nemali by sme dopustiť, aby sme dieťa nechali v tomto štádiu len samé na seba a od stavania ho tak odradili. Zásadou je nenechať dieťa zbytočne dlho sa trápiť s hľadaní­m správneho dielca (radšej mu ho medzi ostatnými ukážeme), s ukladaní­m dielika na správne miesto (dielik sami posunieme alebo otočí­me správne), so zapojení­m dielika medzi ostatné časti (ak sa to dieťaťu momentálne zapojiť nedarí­, pomôžeme mu s tým) a s dokončení­m celého obrazca (ak dieťa prestane vládať, stráca pozornosť - nenútime ho, ale obrazec dokončí­me sami a uloží­me do police).
• Postupne sa pomoc dospelého zmení­ na „slovné vedenie". Hovorí­me napr.: „Čí­m začneme? Kolesami. Otoč, otoč (dielik). Kde je na tomto dieliku žltá farba? Prilož žltú na žltú."
• To, čo dieťa z vkladania zvládne, nerobí­me za neho. Postupne sa dieťa naučí­ niektoré dieliky obrazca vložiť celkom samostatne. Spočiatku to budú pravdepodobne posledné časti obrazca. Tu sú už akékoľvek „pomocné" zásahy zo strany dospelého kontraproduktí­vne a dieťa bude reagovať podráždene.
• „Tato preč, ja sám!" Dieťa odmietne našu pomoc a pokusom a omylom sa dopracuje k samostatnému výsledku. Hru s vkladaní­m bude ešte dlho opakovane samé precvičovať. Vkladanie jednotlivých dielikov sprevádza upokojujúci pocit, ako jednotlivé časti zapadajú na svoje miesto.

V prí­pade vkladania musí­me citlivo zvážiť, na akej vývinovej úrovni sa dieťa nachádza a podľa toho ponúkať aj náročnosť vkladačky. Ináč záujem dieťaťa o takýto typ hier stratí­me. Dôležité je začať jednoduchší­mi typmi a venovať sa určitý čas iba obmedzeným počtom hier, kým v nich dieťa zí­ska bravúru. Dieťa by si malo vkladačky samé žiadať. V opačnom prí­pade sa aspekt hry z týchto aktiví­t môže ľahko vytratiť a docielime nechuť vyberať ich k hre.