Vkladačky II
- Autor Super User
- Publikované v Hračka
- Prečítané 7087 krát
Dieťa je vďaka opakovaným hrovým cvičeniam s vkladaním pripravené učiť sa ďalej. Chce zvládať stále náročnejšie cvičenia a hrové úlohy. Prostredníkom a učiteľom k tomu je v prípade malého dieťaťa dospelý. Bez jeho citlivej pomoci formou aplikovania „rodičovských zručností" by bolo dieťa ťažšími typmi vkladačiek a puzzles zbytočne frustrované a ľahko odradené. Dieťa, u ktorého sú zručnosti skladať rozvíjané, je pripravené zvládnuť náročnejšie vkladačky približne okolo dva - dva a pol roka.
Dieťa je vďaka opakovaným hrovým cvičeniam s vkladaním pripravené učiť sa ďalej. Chce zvládať stále náročnejšie cvičenia a hrové úlohy. Prostredníkom a učiteľom k tomu je v prípade malého dieťaťa dospelý. Bez jeho citlivej pomoci formou aplikovania „rodičovských zručností" by bolo dieťa ťažšími typmi vkladačiek a puzzles zbytočne frustrované a ľahko odradené. Dieťa, u ktorého sú zručnosti skladať rozvíjané, je pripravené zvládnuť náročnejšie vkladačky približne okolo dva - dva a pol roka.
Po zvládnutí jednoduchších hier ponúkneme dieťaťu zložitejšie vkladačky. Sú charakteristické:
- Ví¤čším počtom dielikov. Spočiatku jeden dielik vkladačky prestavuje jeden pojem - jeden obrázok. Dieťa si pri tom dobre trénuje vizuálnu diferenciačnú schopnosť (rozlišovanie zrakom) a rozširuje slovnú zásobu. Dospelý hovorí: „Vyber koníka. Kde sú ovečky? Vlož traktor na miesto. Kravička je pri ovečke. Farmár má v rukách vidly."
- Vkladacími tvarmi celkom malých rozmerov. Tento typ "hríbikovej mozaiky" ponúkame dieťaťu len pod dohľadom dospelých! Je dobrým cvičením jemnej motoriky.
- Veľmi podobnými jednotlivými dielikmi. Menia sa len vo veľkosti (vkladačky na rozlišovanie postupností), farebnosti alebo v tvare.
- Jednoduchým obrázkom zloženým zo 4 až 6 častí. Jednotlivé dieliky majú v strede úchyty. Spočiatku ponúkame pevné, drevené vkladačky. Diely obrazca sa vkladajú do drevenej podložky. Každá časť je tvarovo odlišná a musí zapadnúť medzi minimálne ďalšie dva diely. To je náročná úloha, ktorá vyžaduje od dieťaťa veľké sústredenie a zručnosť.
- Jednoduchým obrázkom zloženým zo 4 až 6 dielcov. Vkladačky sú vyrobené z kartíónu a bez úchytov v strede.
- Zložitým obrázkom zloženým z 10 až 20 častí. Ide o klasické kartíónové puzzle. Skladaný obrazec by mal byť pestrý a zobrazovať viac predmetov (napr. nákladné auto, báger, žeriav, stavbárov, potrubia) nie len jeden veľký. Dieťa tak pri skladaní lepšie zachytí súvislosti a náví¤znosti jednotlivých dielikov na seba. Pri takomto množstve častí obrazca je ináč pre malé dieťa náročné zložiť napr. obrazec veľkého delfína, ktorý je len sivý a okolo je podobne modravá voda.
Ako pomôcť dieťaťu rozvíjať zručnosti vkladania:
- Dôležitá je príprava. Ideálne je, ak si dieťa vkladačku nájde na polici zloženú, aby malo predstavu, čo ide skladať. Dieťa si vkladačku prenesie na prázdnu pracovnú plochu. Naučíme dieťa dieliky povyberať a pootáčať potlačou hore. Vedieme dieťa, aby si dieliky uložilo na ľavú stranu a odtiaľ si ich po jednom bralo. Na skladaní pracuje na ploche priamo pred sebou. Vrchnák z krabice nám pri viacerých hrách dobre poslúži ako podkladová doska, ktorá určí obrysové okraje celého obrazca.
- Samotnému skladaniu obrazca musíme dieťa naučiť. Naučíme ho, ktorými časťami je dobré začať a na ktorom mieste (možno začať „od podlahy" alebo navrchu obrazca). Jednotlivé dieliky dieťaťu podávame do rúk s tým, že ich na začiatku aj správne otočíme a ukážeme kde ich treba položiť. Dieliky ukladá dieťa prevažne samé, aby sa cítilo zapojené. V prípade, že nás vyzve: „Tato stavaj!" - vkladáme „pre dieťa" a dieťa sa učí pozorovaním.
- Pomoc dieťaťu pri vkladaní postupne obmedzujeme. Nemali by sme dopustiť, aby sme dieťa nechali v tomto štádiu len samé na seba a od stavania ho tak odradili. Zásadou je nenechať dieťa zbytočne dlho sa trápiť s hľadaním správneho dielca (radšej mu ho medzi ostatnými ukážeme), s ukladaním dielika na správne miesto (dielik sami posunieme alebo otočíme správne), so zapojením dielika medzi ostatné časti (ak sa to dieťaťu momentálne zapojiť nedarí, pomôžeme mu s tým) a s dokončením celého obrazca (ak dieťa prestane vládať, stráca pozornosť - nenútime ho, ale obrazec dokončíme sami a uložíme do police).
- Postupne sa pomoc dospelého zmení na „slovné vedenie". Hovoríme napr.: „Čím začneme? Kolesami. Otoč, otoč (dielik). Kde je na tomto dieliku žltá farba? Prilož žltú na žltú."
- To, čo dieťa z vkladania zvládne, nerobíme za neho. Postupne sa dieťa naučí niektoré dieliky obrazca vložiť celkom samostatne. Spočiatku to budú pravdepodobne posledné časti obrazca. Tu sú už akékoľvek „pomocné" zásahy zo strany dospelého kontraproduktívne a dieťa bude reagovať podráždene.
- „Tato preč, ja sám!" Dieťa odmietne našu pomoc a pokusom a omylom sa dopracuje k samostatnému výsledku. Hru s vkladaním bude ešte dlho opakovane samé precvičovať. Vkladanie jednotlivých dielikov sprevádza upokojujúci pocit, ako jednotlivé časti zapadajú na svoje miesto.
V prípade vkladania musíme citlivo zvážiť, na akej vývinovej úrovni sa dieťa nachádza a podľa toho ponúkať aj náročnosť vkladačky. Ináč záujem dieťaťa o takýto typ hier stratíme. Dôležité je začať jednoduchšími typmi a venovať sa určitý čas iba obmedzeným počtom hier, kým v nich dieťa získa bravúru. Dieťa by si malo vkladačky samé žiadať. V opačnom prípade sa aspekt hry z týchto aktivít môže ľahko vytratiť a docielime nechuť vyberať ich k hre.