Vivian Gussin Paley: Práca dieťaťa - dôležitosť fantazijnej hry

Názov „Práca dieťaťa“ vychádza z Vygotského poní­mania hry, ktorý v prí­pade dieťaťa označuje hru ako prácu. V úvode knihy autorka uvádza jeho myšlienku a neskôr sa ku nej opakovane vracia. Opí¤ť sa jedná o obhajobu hry ktorá sa pri súčasných trendoch vo vzdelávaní­ postupne dostáva na pokraj záujmu a je nahrádzaná „zmysluplnejšou“ prácou detí­ akou je cielený, metodický rozvoj jazykových, matematických a počí­tačových zručností­.

Kniha je reakciou autorky na zmeny v systéme vzdelávania detí­ predškolského veku v Spojených štátoch amerických, ktoré sa negatí­vne odrazili v úbytku kreatí­vnych a hrových činností­ v materských školách. Cieľom tejto publikácie je poukázať na dôležitosť fantazijnej hry a jej pozití­vneho prí­nosu pre psychologický, intelektuálny a sociálny vývin dieťaťa.

Názov „Práca dieťaťa“ vychádza z Vygotského poní­mania hry, ktorý v prí­pade dieťaťa označuje hru ako prácu. V úvode knihy autorka uvádza jeho myšlienku a neskôr sa ku nej opakovane vracia. Opí¤ť sa jedná o obhajobu hry ktorá sa pri súčasných trendoch vo vzdelávaní­ postupne dostáva na pokraj záujmu a je nahrádzaná „zmysluplnejšou“ prácou detí­ akou je cielený, metodický rozvoj jazykových, matematických a počí­tačových zručností­.

Rozdelenie knihy na 14 kapitol v podstate nemá určitú nosnú štruktúru, ani zrejmú lí­niu. Názvy kapitol sú vo ví¤čšine prí­padov tvorené menami rozprávkových postáv, alebo samotných detí­, ktoré vystupujú v popise fantazijnej hry a ktorých sa dotýka nosná téma kapitoly (napr. Charlotte a Popoluška, Hľadanie zajaca Petra, Simonov prí­beh atď.). Pomedzi podrobne popí­sané dialíógy a priebeh hrových situácií­ sú rozptýlené teoretické poznatky a informácie o hre. Autorka sa v niektorých kapitolách zámerne, s použití­m iných slov, vracia k dôležitým faktom a témam. Takéto usporiadanie textu robí­ knihu zaují­mavou, dobre čitateľnou, ale do istej miery problematickou na abstrahovanie teíórie, lebo hlavná myšlienka kapitoly je často ukrytá pomedzi detailné opisy hrových situácií­.

Opí­sané hrové situácie sa odohrali v rôznych materských školách, kam autorka prišla ako lektor a hrový poradca. V niektorých kapitolách opisuje spontánnu fantazijnú hru detí­, na tému, ktorú si samé vytvoria a rozohrajú. Táto hra sa často odohráva vo vyhradenej časti miestnosti označovanej ako doll corner (kútik pre bábiky), ktorá je určená na rolovú hru. V tomto kútiku sú rôzne podnetné hračky a materiály, stimulujúce fantáziu a hru detí­.

Ďalší­m opí­saným východiskom pre vznik fantazijnej hry sú rozprávky, ktorých tému je možné ľubovoľne rozvinúť a zároveň v nich hľadať prí­činy pre správanie jednotlivých rozprávkových hrdinov. V súvislosti s témami hry vychádzajúcimi z rozprávok je zaují­mavé, že niektoré rozprávky navádzajú deti k hre vyjadrujúcej určité postoje ako naprí­klad starostlivosť a bezpečie (rozprávka o Charlotte a Wilbur), alebo problematiku moci (Popoluška). Autorka uvádza, že veľmi dôležitým zistení­m pre jej prax bolo poznanie, že samotné deti sú neúnavní­ rozprávači a skúmatelia prí­behov. Toto zistenie ju viedlo k zapracovaniu rolovej hry do denného programu materských škôl. Opisuje realizáciu nasledovným spôsobom: učiteľ v priebehu dňa jednotlivo vyzve deti, aby mu nadiktovali vlastné vymyslené prí­behy. Tieto sa potom spoločne čí­tajú, pričom v niektorých škôlkach nasleduje ich dramatizácia tak, že po prečí­taní­ prí­behu učiteľ spomedzi detí­ sediacich v kruhu vyberie hlavných predstaviteľov, ktorí­ sa ho pokúsia zahrať.

Dôvody prečo sa hra dostáva do úzadia v učebných osnovách pre deti predškolského veku:

• Zmeny v obsahu a prioritách učebných osnov. V období­ 70. a 80. rokov plynuli detským programom prí­behy, hudba, tance a umenie. Tieto aktivity sa považovali za prostriedok rozvoja vývinu dieťaťa. Učitelia sa vedeli ľahšie prispôsobiť detskej hre, nakoľko nepodliehali tlaku systematicky sa venovať výučbe matematického myslenia a gramotnosti. V 90. rokoch nastali zmeny spôsobené postupným presunutí­m mnohých prvkov vzdelávania z prvého roční­ka do osnov pre predškolskú výchovu. Od detí­ sa pri nástupe do školy začalo očakávať, že budú ovládať grafickú a zvukovú podobu pí­smen a čí­slice, čo bolo pôvodne obsahom osnov pre prvú triedu. Týmito novými požiadavkami sa v osnovách predškolskej výchovy čas na hru výrazne skrátil, čo sa prejavilo na zní­žení­ jej kvality a obmedzení­ časových možností­ v rozohrávaní­ fantazijných predstáv detí­. Deti začali byť vinené za to, že sa nevedia hrať efektí­vne.
• Potreba kontroly nad témami a priebehom fantazijnej hry. Autorka sa vo svojej praxi stále viac stretáva s obavami učiteľov z toho, aké témy môžu vyplávať v hre na povrch. Učitelia uprednostňujú projekty a programy, ktoré majú svoju vymedzenú tému, miesto a štruktúru. Fantazijná hra môže pôsobiť rušivo, keď sa naprí­klad hlavný hrdina stane až prí­liš hrdinským, čo môže viesť k dosť veľkému neporiadku a hlučnosti. Na tieto obavy učiteľov reaguje autorka ponukou možných riešení­. Učiteľ môže do fantazijnej hry aktí­vne vstupovať tým istým spôsobom, ako ju realizujú samotné deti. Môže citlivo navrhnúť transformáciu postáv, alebo slovne rozvinúť prebiehajúcu situáciu tak, aby zabránil konfliktom, neporiadku atď. Ďalší­m spôsobom predchádzania hádok týkajúcich sa prevedenia hry je komunikácia učiteľa s deťmi, ktorý si vypočuje ich predstavy, motí­vy a argumenty a v produktí­vnom dialíógu im poskytne alternatí­vne riešenia. Argumentom, ktorým autorka obhajuje dôležitosť fantazijnej hry je skutočnosť, že hra ako taká sa vo svojej podstate v priebehu rokov nezmenila. Snaha kontrolovať témy nie je vždy v súlade so záujmami a potrebami detí­. Zmenilo sa obsahové prevedenie - Spiderman a Batman vystriedali rytierov a indiánov a aj súčasná bábika Barbie sa v kontexte hry stáva mamou, bábí¤tkom alebo princeznou.

Argumenty pre opodstatnenosť fantazijnej hry u detí­ predškolského veku:

• Fantazijná hra je prirodzená činnosť detí­.
• Má pozití­vny vplyv na kognití­vny vývin dieťaťa. Priebeh fantazijnej hry je veľmi tvárny a nevyspytateľný. Deti môžu fantazijný prí­beh neustále analyzovať, vyhodnocovať a vnášať do neho nové prvky. Bez problémov prechádzajú od stvárnenia klasickej rozprávky k vlastnej fantázii a od tém radosti ku žiarlivosti, od opustenosti k uspokojeniu atď. Z tohto dôvodu pôsobí­ hra veľmi stimulačne na rozvoj logického myslenia. Zaují­mavá je aj skutočnosť, že reakcie a postoje dieťaťa sú v hre vyzretejšie ako je jeho správanie pri nehrových situáciách.
• Pozití­vny vplyv na rozvoj komunikačných zručností­. Fantazijná hra bola donedávna považovaná za originálnu cestu k rozvoju gramotnosti. Prostrední­ctvom nej si deti prirodzeným spôsobom osvojujú určité komunikačné zručnosti ako je otvorenie komunikácie, kedy dieťa prizýva ostatných, aby sa pripojili a spoločne stvárnili jeho myšlienku. Následne sa celý prí­beh, ktorý je obsahom hry rozví­ja v neustálom komunikačnom prúde medzi jej aktérmi. Takáto komunikácia sa pozití­vne odráža aj v zlepšení­ plynulosti reči u mladší­ch detí­. V komunikácii pri fantazijnej hre sa deti neboja experimentovať s novými slovami a témami. To ich podľa autorky smeruje k určitej poetickej výške, ktorá je nad ich bežné vyjadrovacie schopnosti.
• Podpora sociálneho vývinu dieťaťa. Fantazijná hra sa realizuje vo vzájomnej interakcii medzi deťmi. Témy, ktoré si deti volia, priamo odrážajú ich vní­manie a cí­tenie sveta. Témy ako je dobro, zlo, starostlivosť, bezpečie, otázky moci, atď., vnášajú deti do fingovaných vzťahov, kde sa ich učia spracovávať. Autorka v tejto súvislosti opisuje postreh učiteľky, ktorá spozorovala zmeny v sociálnom správaní­ detí­ po zahrnutí­ fantazijnej hry do ich programu, ktoré označila ako zjemnenie vo vzájomných prejavoch. Jednou z dôležitých sociálnych dimenzií­ fantazijnej hry je, že deti, ktoré sa vedia hrať sa pri hre stávajú prirodzenými učiteľmi detí­, ktoré túto schopnosť nemajú.
• Fantazijná hra je často vnútorným obrazom preží­vania dieťaťa. Deti často opisujú, alebo vyhrajú vo vlastnom prí­behu situácie a pocity, ktoré aktuálne preží­vajú.

Nápravno-výchovná dimenzia hry.

• Sprostredkovanie sociálnej skúsenosti. Pre dieťa je niekedy náročné zapojiť sa do hrových situácií­ detí­. V takých prí­padoch môže učiteľ pôsobiť ako prostrední­k medzi dieťaťom a ostatnými deťmi a vytvoriť podmienky pre integráciu dieťaťa do hry ostatných.
• Využitie pri korekcii správania. V prí­pade problémového správania dieťaťa môže učiteľ vyhrať vlastný prí­beh, v ktorom poskytne „zrkadlo“ a zobrazí­ nevhodné správanie dieťaťa. Pokiaľ sa dieťa s postavou identifikuje, učiteľ môže uviesť zmenu a vyhrať konfliktnú situáciu tak, aby bola všeobecne prijateľná. Fantazijná hra pri takomto využití­ ponúka dieťaťu alternatí­vu na zvládnutie jeho rušivého správania. Pre mnohé deti je to pomoc aj úľava a nadobúdajú pocit, že dokážu kontrolovať svoj charakter.

Celkový dojem z knihy je veľmi dobrý. Kniha dáva do pozornosti dieťa s jeho potrebami, túžbami a nesmiernym potenciálom, ktoré pri správnom usmerňovaní­ dokáže samotné rozví­jať. Zarážajúca je nutnosť pí­sania kní­h venujúcich sa obhajobe detskej hry, ktorá by mala byť prirodzeným centrom vývinu každého dieťaťa. Preto by bolo dobré poučiť sa a nebrať deťom hru, na ktorú majú právo.