K hudbe hrou

Okrem informácií­ o hudbe, deti nadobúdajú prostrední­ctvom hudobných hier a cvičení­ pozití­vne emocionálne zážitky, nezávisle na predchádzajúcich hudobných skúsenostiach. Jednotlivé zložky programu zároveň pozití­vne vplývajú na rozvoj tvorivosti, pozornosti, fantázie, spolupráce a estetického cí­tenia.

Hudba je silný komunikačný prostriedok. Mnohí­ významní­ skladatelia ju často označujú ako reč, pričom obsah, ktorý nám hudba sprostredkúva je zrozumiteľný pre všetkých ľudí­. Ako každý jazyk, aj hudba je reč, ktorú treba spoznať a naučiť sa jej rozumieť. Práve preto je cieľom tohto programu oboznamovanie detí­ predškolského veku s hudbou. Okrem informácií­ o hudbe, deti nadobúdajú prostrední­ctvom hudobných hier a cvičení­ pozití­vne emocionálne zážitky, nezávisle na predchádzajúcich hudobných skúsenostiach. Jednotlivé zložky programu zároveň pozití­vne vplývajú na rozvoj tvorivosti, pozornosti, fantázie, spolupráce a estetického cí­tenia.
Vo vývine hudobného chápania u detí­ vo veku 4 - 6 rokov je charakteristická obľuba piesní­, básničiek a hudobno - pohybových hier. Hudba je pre deti predovšetkým zdrojom radosti. Deti s obľubou hrajú na detské hudobné nástroje. V motorickom vývine sa zdokonaľuje jemná motorika a koordinácia pohybov. Objavuje sa improvizácia a experimentácia s melíódiou. Rytmus je „slobodný". Pri speve deti často dodržujú rytmus reči. Pri reprodukcii hudby sa upevňuje tonálne cí­tenie a chápanie jednotlivých tíónov v tíónike. (Krbaťa, 1994)

Metodické východiská programu „K hudbe hrou":
Program je určený pre skupinu 8 až 10 detí­ vo veku 4 až 6 rokov. Stretnutia trvajú 30 - 35 minút 1x za týždeň. Vplyvom dynamiky skupiny môžu niektoré stretnutia trvať dlhšie. Pedagíóg môže v prí­pade potreby stretnutie skrátiť vynechaní­m jednej z jeho častí­ (najlepšie časti o hudobných nástrojoch, aby bola zachovaná téma a štruktúra stretnutia).
K požiadavkam na priestorové vybavenie patrí­:

• dostatok miesta pre pohodlné sedenie na zemi a mierny pohyb v priestore;
• vymedzený priestor, mimo dosahu detí­, na odkladanie nástrojov a pomôcok, ktoré nepouží­vame;
• audio prehrávače;
• podložky na sedenie na zemi, podľa počtu detí­ (rozmiestnené do kruhu).

Štruktúra stretnutí­ je nasledovná:

• Uví­tanie - v rámci jednotlivých stretnutí­ si pripomenieme tému z minulého stretnutia a predstaví­me tému na tento deň
• íšvodná pieseň - „My sme malí­ muzikanti".

V úvodných stretnutiach môžeme venovať čas nácviku spevu tejto známej ľudovej piesne. Každé nasledujúce stretnutie začí­name jej spevom v rôznych variáciách (pridanie pantomimického ukazovania, najprv spievajú chlapci, potom dievčatá, rôzne tempo, rôzna dynamika, posúvanie hračky v kruhu po tlesknutí­ a vždy spieva len ten, kto drží­ hračku...)

• O hudbe - predstavenie témy stretnutia a hrová aktivita súvisiaca s témou.
• O hudobných nástrojoch - aktivita zameraná na oboznamovanie s hudobnými nástrojmi.
• Hudobná dramatizácia - rozprávanie ľubovoľného prí­behu s využití­m hudby. Vhodná je dramatizácia jednoduchých prí­behov o zvieratkách, deťoch s použití­m bábok, alebo dejových obrázkov. Ako hudobný podklad použí­vame vážnu hudbu. Vytvorenie hudobnej dramatizácie je pomerne jednoduché a pri jej prí­prave sa môžeme zamerať na témy ktoré sú pre deti aktuálne. Týmto spôsobom môžeme reagovať na situácie, ktoré sa odohrali medzi deťmi a vyhrať ich tak, aby sme v nich vedeli pre deti sprostredkovane odovzdať naše výchovné posolstvo.
• V prí­pade možnosti sprostredkovanie zážitku hry na hudobný nástroj.
• Záver stretnutia - zopakovanie kľúčových bodov stretnutia a odmena vo forme pečiatky alebo nálepky pre každé dieťa.

S ciieľom inšpirovať pedagíógov a rodičov pri rozví­janí­ hudobných záujmov detí­ uvedieme ukážku zo stretnutí­ programu „K hudbe hrou" s názvom „Rytmus"

Hudobné stretnutie s témou „Rytmus"

Uví­tanie
Priví­tanie detí­, predstavenie sa, oboznámenie detí­ s pravidlami stretnutia (všetci sedia v kruhu na svojich podložkách, ak niekto chce niečo hovoriť, zdvihne ruku...), zoznámenie detí­ so zámerom naučiť sa viac o hudbe.
íšvodná pieseň
Nácvik spevu s tlieskaní­m.
My sme malí­ muzikanti, my vieme aj pekne hrať,
Na bubienok zabubnovať, na husličky fidlovať
RF: Na tie husle fidli-fidli na pí­šťalku tydli-tydli
Na bubienok tramtarom až sa trasie celý dom.
A my sme vám prišli zahrať dedko, babka (použijeme mená) usmiata,
Ideme k Vám z horných krajov cez kaluže cez blatá.
(Podhradská, Čanaky, Hrajeme deťom.)

Cvičenia

• Vní­manie rytmu

Rytmus nás sprevádza na každom kroku. V úvodnej časti naň deti upozorní­me prostrední­ctvom jednoduchej aktivity zameranej na pozorovanie rytmu sprevádzajúceho náš každodenný život. Pri druhej aktivite priblí­žime deťom využitie rytmu v hudbe.
Pomôcky: hodiny (použijeme také hodiny, ktoré počuteľne tikajú), malá deka alebo podložka.
Pred deti sediace v kruhu, položí­me hodiny. Požiadame deti, aby sa sústredili a spýtame sa ich či počujú zvuk. Keď zareagujú, že počujú tikanie, začneme tlieskať v rytme tikania a požiadame deti, aby sa k nám pridali. Keď sa rytmus zjednotí­, aktivitu ukončí­me pochvalou.
Potom položí­me do stredu kruhu deku (podložku). Jedno z detí­ požiadame, aby si ľahlo na ňu na brucho. Voláme jednotlivé deti sediace v kruhu, aby po jednom pristúpili a priložili si ucho na hornú polovicu chrbta ležiaceho dieťaťa (v oblasti srdca). Keď sa všetky deti vrátia na svoje miesto, začneme vytlieskavať rytmus srdca ležiaceho dieťaťa a po chví­li požiadame deti, aby sa k nám pridali. Po zjednotení­ v rytme upozorní­me deti, že prí­de zmena a začneme opí¤ť vytlieskavať pravidelný rytmus. Potom upozorní­me na zmenu a takýmto spôsobom spoločne vytlieskavame rôzne jednoduché rytmické vzorce. (Pridržiavame sa základného 4/4 rytmu. Prí­klady na jednoduché rytmické vzorce - 3 tlesknutia, pauza; 3 údery do stehien, pauza; 2 tlesknutia, 1 udretie na stehná, pauza; 2 udretia na stehná, 1 tlesknutie, pauza). Aktivitu ukončí­me opí¤tovným spoločným vytlieskavaní­m rytmu srdca a pochvalou.

• Prechádzka po lese

Pomôcky: obrázky zvierat - medveď, srnka, slimák, mravec, ďateľ, zajac, vlk, stonožka...
Požiadame deti, aby sa postavili. Deťom ukážeme obrázok medveďa a stručne si ho spoločne opí­šeme. Pomocnými otázkami sa ich snaží­me viesť tak, aby vystihli charakter medveďa. Jedno z detí­ vyzveme, aby nám skúsilo vytlieskať, ako chodí­ po lese veľký, ťarbavý medveď. Potom sa k nemu všetci pridáme. Vytlieskavanie môžeme doplniť o jednoduchú pohybovú aktivitu (v tomto prí­pade nakláňanie sa do strán v pomalom tempe v rytme tlieskania).
Podobným spôsobom hovorí­me a hľadáme rytmus pre iné zvieratá ako napr. veselá srnka, unavený slimák, usilovný mravec, ďateľ, roztopašný zajac, zlý vlk, stonožka...).

• Využitie rytmu v hudbe.

Pomôcky: metroníóm, bábika
Pri tejto aktivite je ideálne, ak môžeme použiť metroníóm. Požiadame deti, aby sa posadili na svoje podložky. Vezmeme do ruky bábiku, ktorú drží­me tak, aby sme ju mohli pohojdávať na rukách. Tempo na metroníóme úmyselne nastaví­me prirýchlo. Potom požiadame deti, aby sa k nám pridali a spoločne zaspievame známu uspávanku napr. „Spi bábika, zavri očká" v tomto tempe a zároveň rovnako rýchlo pohojdávame bábiku na rukách. Po dospievaní­ sa spýtame detí­, či si myslia, že bábika zaspala. Necháme metroníóm udierať a spýtame sa ich, či by sme mohli takto rýchlo zaspievať tanečnú pieseň. Potom spoločne zaspievame „Tancuj, tancuj". Spýtame sa detí­, či poznajú aj iné veselé pesničky a ak áno, môžeme prí­padne ešte jednu spoločne zaspievať. Po dospievaní­ opí¤ť obrátime pozornosť detí­ na bábiku a spýtame sa, ako ju teda uspí­me. Zároveň nastaví­me metroníóm tak, aby hral v pomalšom tempe. Požiadame deti, aby sa k nám pridali a spoločne zaspievame tú istú uspávanku s pohojdávaní­m v pomalom tempe. Keď dospievame, povieme deťom, že bábika nám zaspala, pomaly ju odloží­me nabok a poďakujeme deťom za pomoc.

• Pantomí­na na tému „Muzikanti"

V tejto časti sa môžeme na úvod spýtať detí­, či poznajú nejaké hudobné nástroje a či majú nejaké doma. Povieme im, že existuje veľké množstvo hudobných nástrojov prostrední­ctvom ktorých tvorí­me hudbu a že teraz si spoločne skúsime na nejaké pospomí­nať.
Požiadame dieťa sediace po našej ľavej strane (v kruhových aktivitách postupujeme v smere hodinových ručičiek), aby si skúsilo spomenúť na jeden, jemu známy hudobný nástroj. Potom sa ho spýtame, či by vedelo ukázať, ako sa na ten hudobný nástroj hrá. Po predvedení­ (s našou prí­padnou asistenciou) sa k nemu s ostatnými deťmi pripojí­me. Takto postupujeme postupne u všetkých detí­.

• Hudobná dramatizácia

V tejto časti stretnutia si pripraví­me jednoduché divadlo s využití­m vážnej hudby a bábok. Následná ukážka je prí­kladom ako môžu jednotlivé hudobné dramatizácie vyzerať.
Pomôcky: Hudobný záznam: „Frederic Chopin: Fantasie", CD prehrávač, bábky (na papier obojstranne nakreslené, vystrihnuté, zalaminované; vedieme ich pomocou prilepených špajdlí­). Na našu ukážku potrebujeme 3 malé lastovičky - spolu na jednom papieri, a samostatne jednu o niečo ví¤čšiu lastovičku (staršia sestra) a najví¤čšiu lastovičku (mama).

PRíBEH:
Prí­beh rozprávame v doprovode s hudbou. Rozprávanie zároveň sprevádzame jednoduchou dramatizáciou za pomoci bábok.
Uvedená hudobná skladba kompozične pozostáva zo štyroch častí­.
Prvá rýchla časť.
V jednom hlbokom lese žila vo svojom hniezde lastovičia rodina. Mama lastovička a jej štyri deti. Tri z nich boli ešte úplne malé a keďže ich mama musela zháňať potravu, aby ich uživila, zvykla sa o ne v hniezde starať najstaršia sestra. Celé dni pri nich sedela a dávala pozor, aby im bolo teplo a nevypadli z hniezda. Jedného dňa, keď ich mama odletela, malé lastovičky zatúžili lietať. Vyšli z hniezda, zamávali krí­delkami a vyleteli do výšky. Najstaršia sestra na ne pozerala a rozmýšľala, že to ešte nikdy neskúsila. A preto aj ona začala mávať krí­dlami. No nech sa snažila akokoľvek, bola tak veľká a ťažká, že sa jej vzlietnuť nepodarilo. Skúsila povyskočiť, avšak spadla na zem. Ako tak ležala na zemi, smutne pozerala na svoje sestry, ako sa naháňajú vo vzduchu. A malé lastovičky lietali hore a dolu. A vyskúšali všetky lastovičie hry - naháňačku, skrývačku.
Pomalá časť.
Staršia sestra ostala veľmi smutná a rozmýšľala, čo s ňou bude, keď všetci v zime odletia. Kto sa potom postará o ňu? Ako tak ležala na zemi, všimli si ju sestry a prišli za ňou. Spýtali sa jej, čo sa jej stalo. Ako im to povedala, malé lastovičky si uvedomili, koľko pre ne sestra spravila a rozhodli sa, že jej pomôžu. Najprv sa rozbehli a ukázali jej, ako má vzlietnuť. Ale to nepomohlo. Ani keď to skúsili znovu. Po tom, ako ich najstaršia sestra začala plakať sa rozhodli, že ju spoločne vytiahnu na strom, aby mohla zací­tiť vietor v krí­dlach. Spoločne sa vyškriabali na vysoký strom. Tam sa lastovička rozhliadla. Zhora bolo všetko také krásne. Kopce, lesy a na lúkach deti (tu môžeme vymenovať jednotlivé deti zo skupiny). Vtedy lastovička nabrala dych, rozbehla sa a skočila dolu.
Rýchla časť (repetí­cia prvej častii).
To bola taká nádhera lietať. Keď malé sestry videli svoju staršiu sestru lietať, veľmi sa potešili a vydali sa za ňou. A občas leteli hore k oblakom, občas leteli dole k zemi - tak ako hudba. Občas ide hore, občas ide dole... Vyskúšali všetky lastovičie hry - naháňačku, skrývačku.
Záverečná časť.
Večer sa mama lastovička vrátila domov s jedlom pre svoje deti. Tie sa už nevedeli dočkať, kedy jej povedia svoje dobrodružstvo. Mama lastovička bola na ne nesmierne hrdá. Pochválila ich za to, ako si vedeli navzájom pomôcť. A keď slniečko zapadlo, mama prečí­tala svojim unaveným deťom rozprávku a všetky spoločne zaspali.

• Hra na hudobný nástroj

Aktí­vna hra na hudobný nástroj bola pre deti úplným vrcholom hudobných stretnutí­. Postup, ktorý sme využí­vali v tejto časti stretnutia opí­šeme na prí­klade s gitarou.
Deti sedia v kruhu. Sedí­me na stoličke medzi nimi a vyzveme dieťa po našej ľavej strane, aby nám povedalo svoju obľúbenú pieseň. Potom sa dieťaťa opýtame, či by nám nepomohlo hrať na struny. Dieťa sa postaví­me oproti sebe a hráme na struny nad otvorom gitary, pričom mení­me akordy a spolu s ostatnými deťmi spievame jednu slohu vybranej piesne. Potom pochválime dieťa a vyzveme ďalšie (opí¤ť smere hodinových ručičiek), aby navrhlo svoju obľúbenú pieseň. Takýmto spôsobom postupujeme, kým sa nevystriedajú všetky deti.
Pri hre na husle zopakujeme podobný postup. Na nástroj hráme spolu s dieťaťom tak, že husle drží­me ľavou rukou hráme na hmatní­ku zvolenú pieseň a pravou rukou spoločne s dieťaťom vedieme sláčik.
Podobným spôsobom môžeme postupovať aj pri hre na iné rytmické hudobné nástroje bubienok, triangel. Nástroj drží­me my, a dieťa hrá.

Záver stretnutia
Zopakujeme o čom sme sa rozprávali, pričom sa snaží­me nechať deti odpovedať na naše otázky ohľadom stretnutia. Na záver ich pochválime a dáme im pečiatku alebo nálepku, ako pozití­vnu odmenu za účasť na stretnutí­.