K hudbe hrou
- Autor Super User
- Publikované v Hra
- Prečítané 13064 krát
Hudba je silný komunikačný prostriedok. Mnohí významní skladatelia ju často označujú ako reč, pričom obsah, ktorý nám hudba sprostredkúva je zrozumiteľný pre všetkých ľudí. Ako každý jazyk, aj hudba je reč, ktorú treba spoznať a naučiť sa jej rozumieť. Práve preto je cieľom tohto programu oboznamovanie detí predškolského veku s hudbou.
Okrem informácií o hudbe, deti nadobúdajú prostredníctvom hudobných hier a cvičení pozitívne emocionálne zážitky, nezávisle na predchádzajúcich hudobných skúsenostiach. Jednotlivé zložky programu zároveň pozitívne vplývajú na rozvoj tvorivosti, pozornosti, fantázie, spolupráce a estetického cítenia.
Hudba je silný komunikačný prostriedok. Mnohí významní skladatelia ju často označujú ako reč, pričom obsah, ktorý nám hudba sprostredkúva je zrozumiteľný pre všetkých ľudí. Ako každý jazyk, aj hudba je reč, ktorú treba spoznať a naučiť sa jej rozumieť. Práve preto je cieľom tohto programu oboznamovanie detí predškolského veku s hudbou. Okrem informácií o hudbe, deti nadobúdajú prostredníctvom hudobných hier a cvičení pozitívne emocionálne zážitky, nezávisle na predchádzajúcich hudobných skúsenostiach. Jednotlivé zložky programu zároveň pozitívne vplývajú na rozvoj tvorivosti, pozornosti, fantázie, spolupráce a estetického cítenia.
Vo vývine hudobného chápania u detí vo veku 4 - 6 rokov je charakteristická obľuba piesní, básničiek a hudobno - pohybových hier. Hudba je pre deti predovšetkým zdrojom radosti. Deti s obľubou hrajú na detské hudobné nástroje. V motorickom vývine sa zdokonaľuje jemná motorika a koordinácia pohybov. Objavuje sa improvizácia a experimentácia s melíódiou. Rytmus je „slobodný". Pri speve deti často dodržujú rytmus reči. Pri reprodukcii hudby sa upevňuje tonálne cítenie a chápanie jednotlivých tíónov v tíónike. (Krbaťa, 1994)
Metodické východiská programu „K hudbe hrou":
Program je určený pre skupinu 8 až 10 detí vo veku 4 až 6 rokov. Stretnutia trvajú 30 - 35 minút 1x za týždeň. Vplyvom dynamiky skupiny môžu niektoré stretnutia trvať dlhšie. Pedagíóg môže v prípade potreby stretnutie skrátiť vynechaním jednej z jeho častí (najlepšie časti o hudobných nástrojoch, aby bola zachovaná téma a štruktúra stretnutia).
K požiadavkam na priestorové vybavenie patrí:
- dostatok miesta pre pohodlné sedenie na zemi a mierny pohyb v priestore;
- vymedzený priestor, mimo dosahu detí, na odkladanie nástrojov a pomôcok, ktoré nepoužívame;
- audio prehrávače;
- podložky na sedenie na zemi, podľa počtu detí (rozmiestnené do kruhu).
Štruktúra stretnutí je nasledovná:
- Uvítanie - v rámci jednotlivých stretnutí si pripomenieme tému z minulého stretnutia a predstavíme tému na tento deň
- íšvodná pieseň - „My sme malí muzikanti".
V úvodných stretnutiach môžeme venovať čas nácviku spevu tejto známej ľudovej piesne. Každé nasledujúce stretnutie začíname jej spevom v rôznych variáciách (pridanie pantomimického ukazovania, najprv spievajú chlapci, potom dievčatá, rôzne tempo, rôzna dynamika, posúvanie hračky v kruhu po tlesknutí a vždy spieva len ten, kto drží hračku...)
- O hudbe - predstavenie témy stretnutia a hrová aktivita súvisiaca s témou.
- O hudobných nástrojoch - aktivita zameraná na oboznamovanie s hudobnými nástrojmi.
- Hudobná dramatizácia - rozprávanie ľubovoľného príbehu s využitím hudby. Vhodná je dramatizácia jednoduchých príbehov o zvieratkách, deťoch s použitím bábok, alebo dejových obrázkov. Ako hudobný podklad používame vážnu hudbu. Vytvorenie hudobnej dramatizácie je pomerne jednoduché a pri jej príprave sa môžeme zamerať na témy ktoré sú pre deti aktuálne. Týmto spôsobom môžeme reagovať na situácie, ktoré sa odohrali medzi deťmi a vyhrať ich tak, aby sme v nich vedeli pre deti sprostredkovane odovzdať naše výchovné posolstvo.
- V prípade možnosti sprostredkovanie zážitku hry na hudobný nástroj.
- Záver stretnutia - zopakovanie kľúčových bodov stretnutia a odmena vo forme pečiatky alebo nálepky pre každé dieťa.
S ciieľom inšpirovať pedagíógov a rodičov pri rozvíjaní hudobných záujmov detí uvedieme ukážku zo stretnutí programu „K hudbe hrou" s názvom „Rytmus"
Hudobné stretnutie s témou „Rytmus"
Uvítanie
Privítanie detí, predstavenie sa, oboznámenie detí s pravidlami stretnutia (všetci sedia v kruhu na svojich podložkách, ak niekto chce niečo hovoriť, zdvihne ruku...), zoznámenie detí so zámerom naučiť sa viac o hudbe.
íšvodná pieseň
Nácvik spevu s tlieskaním.
My sme malí muzikanti, my vieme aj pekne hrať,
Na bubienok zabubnovať, na husličky fidlovať
RF: Na tie husle fidli-fidli na píšťalku tydli-tydli
Na bubienok tramtarom až sa trasie celý dom.
A my sme vám prišli zahrať dedko, babka (použijeme mená) usmiata,
Ideme k Vám z horných krajov cez kaluže cez blatá.
(Podhradská, Čanaky, Hrajeme deťom.)
Cvičenia
- Vnímanie rytmu
Rytmus nás sprevádza na každom kroku. V úvodnej časti naň deti upozorníme prostredníctvom jednoduchej aktivity zameranej na pozorovanie rytmu sprevádzajúceho náš každodenný život. Pri druhej aktivite priblížime deťom využitie rytmu v hudbe.
Pomôcky: hodiny (použijeme také hodiny, ktoré počuteľne tikajú), malá deka alebo podložka.
Pred deti sediace v kruhu, položíme hodiny. Požiadame deti, aby sa sústredili a spýtame sa ich či počujú zvuk. Keď zareagujú, že počujú tikanie, začneme tlieskať v rytme tikania a požiadame deti, aby sa k nám pridali. Keď sa rytmus zjednotí, aktivitu ukončíme pochvalou.
Potom položíme do stredu kruhu deku (podložku). Jedno z detí požiadame, aby si ľahlo na ňu na brucho. Voláme jednotlivé deti sediace v kruhu, aby po jednom pristúpili a priložili si ucho na hornú polovicu chrbta ležiaceho dieťaťa (v oblasti srdca). Keď sa všetky deti vrátia na svoje miesto, začneme vytlieskavať rytmus srdca ležiaceho dieťaťa a po chvíli požiadame deti, aby sa k nám pridali. Po zjednotení v rytme upozorníme deti, že príde zmena a začneme opí¤ť vytlieskavať pravidelný rytmus. Potom upozorníme na zmenu a takýmto spôsobom spoločne vytlieskavame rôzne jednoduché rytmické vzorce. (Pridržiavame sa základného 4/4 rytmu. Príklady na jednoduché rytmické vzorce - 3 tlesknutia, pauza; 3 údery do stehien, pauza; 2 tlesknutia, 1 udretie na stehná, pauza; 2 udretia na stehná, 1 tlesknutie, pauza). Aktivitu ukončíme opí¤tovným spoločným vytlieskavaním rytmu srdca a pochvalou.
- Prechádzka po lese
Pomôcky: obrázky zvierat - medveď, srnka, slimák, mravec, ďateľ, zajac, vlk, stonožka...
Požiadame deti, aby sa postavili. Deťom ukážeme obrázok medveďa a stručne si ho spoločne opíšeme. Pomocnými otázkami sa ich snažíme viesť tak, aby vystihli charakter medveďa. Jedno z detí vyzveme, aby nám skúsilo vytlieskať, ako chodí po lese veľký, ťarbavý medveď. Potom sa k nemu všetci pridáme. Vytlieskavanie môžeme doplniť o jednoduchú pohybovú aktivitu (v tomto prípade nakláňanie sa do strán v pomalom tempe v rytme tlieskania).
Podobným spôsobom hovoríme a hľadáme rytmus pre iné zvieratá ako napr. veselá srnka, unavený slimák, usilovný mravec, ďateľ, roztopašný zajac, zlý vlk, stonožka...).
- Využitie rytmu v hudbe.
Pomôcky: metroníóm, bábika
Pri tejto aktivite je ideálne, ak môžeme použiť metroníóm. Požiadame deti, aby sa posadili na svoje podložky. Vezmeme do ruky bábiku, ktorú držíme tak, aby sme ju mohli pohojdávať na rukách. Tempo na metroníóme úmyselne nastavíme prirýchlo. Potom požiadame deti, aby sa k nám pridali a spoločne zaspievame známu uspávanku napr. „Spi bábika, zavri očká" v tomto tempe a zároveň rovnako rýchlo pohojdávame bábiku na rukách. Po dospievaní sa spýtame detí, či si myslia, že bábika zaspala. Necháme metroníóm udierať a spýtame sa ich, či by sme mohli takto rýchlo zaspievať tanečnú pieseň. Potom spoločne zaspievame „Tancuj, tancuj". Spýtame sa detí, či poznajú aj iné veselé pesničky a ak áno, môžeme prípadne ešte jednu spoločne zaspievať. Po dospievaní opí¤ť obrátime pozornosť detí na bábiku a spýtame sa, ako ju teda uspíme. Zároveň nastavíme metroníóm tak, aby hral v pomalšom tempe. Požiadame deti, aby sa k nám pridali a spoločne zaspievame tú istú uspávanku s pohojdávaním v pomalom tempe. Keď dospievame, povieme deťom, že bábika nám zaspala, pomaly ju odložíme nabok a poďakujeme deťom za pomoc.
- Pantomína na tému „Muzikanti"
V tejto časti sa môžeme na úvod spýtať detí, či poznajú nejaké hudobné nástroje a či majú nejaké doma. Povieme im, že existuje veľké množstvo hudobných nástrojov prostredníctvom ktorých tvoríme hudbu a že teraz si spoločne skúsime na nejaké pospomínať.
Požiadame dieťa sediace po našej ľavej strane (v kruhových aktivitách postupujeme v smere hodinových ručičiek), aby si skúsilo spomenúť na jeden, jemu známy hudobný nástroj. Potom sa ho spýtame, či by vedelo ukázať, ako sa na ten hudobný nástroj hrá. Po predvedení (s našou prípadnou asistenciou) sa k nemu s ostatnými deťmi pripojíme. Takto postupujeme postupne u všetkých detí.
- Hudobná dramatizácia
V tejto časti stretnutia si pripravíme jednoduché divadlo s využitím vážnej hudby a bábok. Následná ukážka je príkladom ako môžu jednotlivé hudobné dramatizácie vyzerať.
Pomôcky: Hudobný záznam: „Frederic Chopin: Fantasie", CD prehrávač, bábky (na papier obojstranne nakreslené, vystrihnuté, zalaminované; vedieme ich pomocou prilepených špajdlí). Na našu ukážku potrebujeme 3 malé lastovičky - spolu na jednom papieri, a samostatne jednu o niečo ví¤čšiu lastovičku (staršia sestra) a najví¤čšiu lastovičku (mama).
PRíBEH:
Príbeh rozprávame v doprovode s hudbou. Rozprávanie zároveň sprevádzame jednoduchou dramatizáciou za pomoci bábok.
Uvedená hudobná skladba kompozične pozostáva zo štyroch častí.
Prvá rýchla časť.
V jednom hlbokom lese žila vo svojom hniezde lastovičia rodina. Mama lastovička a jej štyri deti. Tri z nich boli ešte úplne malé a keďže ich mama musela zháňať potravu, aby ich uživila, zvykla sa o ne v hniezde starať najstaršia sestra. Celé dni pri nich sedela a dávala pozor, aby im bolo teplo a nevypadli z hniezda. Jedného dňa, keď ich mama odletela, malé lastovičky zatúžili lietať. Vyšli z hniezda, zamávali krídelkami a vyleteli do výšky. Najstaršia sestra na ne pozerala a rozmýšľala, že to ešte nikdy neskúsila. A preto aj ona začala mávať krídlami. No nech sa snažila akokoľvek, bola tak veľká a ťažká, že sa jej vzlietnuť nepodarilo. Skúsila povyskočiť, avšak spadla na zem. Ako tak ležala na zemi, smutne pozerala na svoje sestry, ako sa naháňajú vo vzduchu. A malé lastovičky lietali hore a dolu. A vyskúšali všetky lastovičie hry - naháňačku, skrývačku.
Pomalá časť.
Staršia sestra ostala veľmi smutná a rozmýšľala, čo s ňou bude, keď všetci v zime odletia. Kto sa potom postará o ňu? Ako tak ležala na zemi, všimli si ju sestry a prišli za ňou. Spýtali sa jej, čo sa jej stalo. Ako im to povedala, malé lastovičky si uvedomili, koľko pre ne sestra spravila a rozhodli sa, že jej pomôžu. Najprv sa rozbehli a ukázali jej, ako má vzlietnuť. Ale to nepomohlo. Ani keď to skúsili znovu. Po tom, ako ich najstaršia sestra začala plakať sa rozhodli, že ju spoločne vytiahnu na strom, aby mohla zacítiť vietor v krídlach. Spoločne sa vyškriabali na vysoký strom. Tam sa lastovička rozhliadla. Zhora bolo všetko také krásne. Kopce, lesy a na lúkach deti (tu môžeme vymenovať jednotlivé deti zo skupiny). Vtedy lastovička nabrala dych, rozbehla sa a skočila dolu.
Rýchla časť (repetícia prvej častii).
To bola taká nádhera lietať. Keď malé sestry videli svoju staršiu sestru lietať, veľmi sa potešili a vydali sa za ňou. A občas leteli hore k oblakom, občas leteli dole k zemi - tak ako hudba. Občas ide hore, občas ide dole... Vyskúšali všetky lastovičie hry - naháňačku, skrývačku.
Záverečná časť.
Večer sa mama lastovička vrátila domov s jedlom pre svoje deti. Tie sa už nevedeli dočkať, kedy jej povedia svoje dobrodružstvo. Mama lastovička bola na ne nesmierne hrdá. Pochválila ich za to, ako si vedeli navzájom pomôcť. A keď slniečko zapadlo, mama prečítala svojim unaveným deťom rozprávku a všetky spoločne zaspali.
- Hra na hudobný nástroj
Aktívna hra na hudobný nástroj bola pre deti úplným vrcholom hudobných stretnutí. Postup, ktorý sme využívali v tejto časti stretnutia opíšeme na príklade s gitarou.
Deti sedia v kruhu. Sedíme na stoličke medzi nimi a vyzveme dieťa po našej ľavej strane, aby nám povedalo svoju obľúbenú pieseň. Potom sa dieťaťa opýtame, či by nám nepomohlo hrať na struny. Dieťa sa postavíme oproti sebe a hráme na struny nad otvorom gitary, pričom meníme akordy a spolu s ostatnými deťmi spievame jednu slohu vybranej piesne. Potom pochválime dieťa a vyzveme ďalšie (opí¤ť smere hodinových ručičiek), aby navrhlo svoju obľúbenú pieseň. Takýmto spôsobom postupujeme, kým sa nevystriedajú všetky deti.
Pri hre na husle zopakujeme podobný postup. Na nástroj hráme spolu s dieťaťom tak, že husle držíme ľavou rukou hráme na hmatníku zvolenú pieseň a pravou rukou spoločne s dieťaťom vedieme sláčik.
Podobným spôsobom môžeme postupovať aj pri hre na iné rytmické hudobné nástroje bubienok, triangel. Nástroj držíme my, a dieťa hrá.
Záver stretnutia
Zopakujeme o čom sme sa rozprávali, pričom sa snažíme nechať deti odpovedať na naše otázky ohľadom stretnutia. Na záver ich pochválime a dáme im pečiatku alebo nálepku, ako pozitívnu odmenu za účasť na stretnutí.