Zaspávanie batoľaťa s rodičmi

Názory na zaspávanie dieťaťa s rodičmi sa rôznia medzi odborníkmi i samotnými rodičmi.

Počas celého dňa sa malé dieťa zdržiava pri matke, alebo inej vzťažnej osobe. Je to prirodzené, prostredníctvom matky sa dieťa učí a preniká do sveta.

Pozrime sa na zaspávanie a s tým súvisiace pocity. Príde večer, čas spánku. Domácnosť utíchne, i okolité doliehajúce zvuky je počuť stále menej. Zotmie sa, povypínajú sa svetlá v byte. Tma a ticho. A samota. Pokiaľ dieťa nie je absolútne unavené a v stave ihneď zaspať, pred samotným zaspaním bdie. Možno sa mu ešte nechce spať, možno ešte pôsobia stimuly, ktoré počas dňa doliehali na jeho ešte nevyzretú nervovú sústavu. Zrazu má ostať ponechané samé na seba, v tme a tichu a bez mamy?

Čas, ktorý venujeme dieťaťu pri zaspávaní nie je márnením času. Dieťatko sa nachádza vo vývinovom období, kedy je veľmi zraniteľné a formuje sa jeho sebadôvera a dôvera v iných ľudí. Je to obdobie, kedy by sa dieťa malo udržiavať v pozitívnej nálade a atmosfére kľudu, pokoja a pohody. Dieťatku, ktoré je ponechané samé v slzách úzkosti, nepripravíme pokojné spanie a „sladké sny". Naopak. Čas zaspávania sa predĺži, lebo dieťa sa plačom veľmi rozruší a odrazí sa to i na kvalite spánku samotného.

I pre samotného dospelého nemusí zaspávanie prinášať pozitívne pocity. Často sa nám zaspať nedarí, po náročnom dni sa nám zážitky premietajú do snov a negatívne ovplyvňujú spánok. Radi sa schúlime do náruče milovanej osoby a v jej bezpečí poľahky spánok uvítame.
U malých detí je čas usprávania časom, kedy sa môže dostať do výnimočne blízkeho fyzického kontaktu s rodičmi, schúliť sa v ich teplom náručí, prijať a dať pohladenia, dotyky. Je to čas, kedy si venujeme nežné slová, rozprávky či piesne. Počúvať upokojujúci hlas rodiča práve v tejto čarovnej dobe prechodu z bdenia do spánku pôsobí harmonizujúco.

Nezvykne si dieťa zaspávať len s rodičmi? Z hľadiska perspektívy zdravého emocionálneho vývinu je dôležitejšie smerovať u dieťaťa k rovnováhe a zdravej dôvere ako k výcviku samostatného zaspávania. Ak v týchto skorých štádiách vývinu podporíme rozvoj zdravého sebavedomia a pocitu psychickej pohody a bezpečia, v budúcnosti sa vyhneme problémom so zaspávaním i spánkom samotným. V posúdení, kedy dieťa potrebuje dospelého pri zaspávaní a kedy zaspí aj samostatne v bezpečí známej postieľky, hračiek a okolitých známych okolností, záleží na empatii rodičov. Mama, ktorá je s dieťaťom najdlhšie väčšinou veľmi presne vie, ako sa má rozhodnúť.

Koncepcia OpenPlay