Podmienky pre hru dieťaťa do troch rokov

Dieťa sa hrá najradšej tam, kde je mama. Tam sa cíti bezpečne. Prostredie, v ktorom sa pohybuje malé dieťa musí byť zabezpečené voči možným úrazom. Je nutné odstrániť ostré hrany, nestabilný nábytok, zakryť elektrické zástrčky a neustále kontrolovať nebezpečenstvo aktuálnych rizík ako je napr. rozliata voda na podlahe, zakotúľaný malý predmet či lopta pod nohami. Mama musí mať oči všade, pretože dieťa možné riziká zatiaľ ešte nevníma. A to, že sa dieťa zdržiava prevažne pri mame je vlastne z hľadiska bezpečnosti veľkým pozitívom.

Hrový priestor si nárokuje na poriadok a stabilitu a súčasne na zmenu a novosť. Poriadok znamená, že jednotlivé veci majú svoje miesto. Poriadok je rovnováha, neporiadok zaťažuje - odoberá energiu. Poriadok je systém. Udržiavanie poriadku je nikdy nekončiacim procesom triedenia, zoskupovania vecí a zakladania ich na určené miesto. Dieťa sa od malička učí, čo je to priestor na hru a prácu a čo úložný priestor, kde si veci na činnosť vždy nájde. Detská izba je veľmi dynamickým miestom. Jej obsah i usporiadanie sa mení podľa aktuálnych vývinových potrieb dieťaťa.

�?asto počuť sťažnosti zo strany rodičov na to, že ich deti majú veľmi veľa hračiek a predsa sa s nimi nehrajú, nevedia sa s nimi hrať. Príčin tohto javu je viacero.

• Hračky sú v neporiadku.

Sú nahádzané vo veľkých škatuliach jedna cez druhú. Sú nekompletné, rozbité, pomiešané. Pre dieťa stratili svoju príťažlivosť.
Riešenie: Hračky roztriediť do setov a uložiť do škatúľ, košíkov či na tácky.

• Hračiek je príliš veľa.

Pozorujúc hru dieťaťa zistíme, ktoré hračky sú mimo jeho záujmu, s ktorými sa nehrá, ktoré sú pre�? príliš zložité či jednoduché.
Riešenie: Všetky neaktuálne hračky odložiť preč z dosahu dieťaťa a ponechať len tie, ktoré pri hre využíva.

• Hračky sú dieťaťom �??opozerané".

Predmet, ktorý dieťa spoznalo a pomocou hry zvládlo, stráca pre�? na príťažlivosti.
Riešenie: Zabezpečovať stále nové podnety, ktoré budú dieťa k hre vyzývať.

• Hračky sú nekvalitné.

Nekvalitne vyrobené hračky - napr. stavebnice, ktoré po spojení nedržia, ťahacie hračky, ktoré sú nestabilné a stále padajú, zle vyrezané vkladacie tvary, ktoré do podkladovej dosky nezapadajú sú pre dieťa len zdrojom frustrácie.
Riešenie: Vyhodiť!

• Hračka nebola dieťaťu dostatočne predvedená.

Hračka má vyzvať dieťa k samostatnej hre. Vo väčšine prípadov ju treba dieťaťu najprv predstaviť, predviesť, postupom času ukazovať na jej ďalšie možnosti. Vkladačku dieťa bez rodiča vysype a rozhádže po zemi, v lepšom prípade ju využije na samostatnú hru a dieliky povykladá, alebo ich povhadzuje do nejakej nádoby. Dieťa sa však chce učiť, prekonávať svoje horizonty. Chce sa naučiť vkladať.
Riešenie: Ukázať ako hračka funguje a ponechať dieťa, aby ju objavovalo svojím vlastným tempom a spôsobom.

• Hračka je ponúkaná dieťaťu ako náhrada živého spoločného hrania sa s rodičom.

Hračka je predmet, ktorý je prostredníkom kontaktu. Dieťa sa potrebuje hrať sociálne hry. Do troch rokov sa nachádza v štádiu tzv. paralelnej hry (hrá sa osamotene vedľa rovesníka) a najdôležitejším hrovým partnerom je mu v tomto období rodič, ktorý dokáže nasledovať hru dieťaťa a vnášať do jeho hry nové prvky adekvátne úrovni dieťaťa.
Riešenie: Výzvu: �??poď sa so mnou hrať!" by sme mali prijať vždy, ak máme čo len trocha voľného času. Dieťa sa chce učiť, chce aby sme mu ukazovali nové možnosti, aby sme ho povzbudili, aby sme mu trochu pomohli, aby sme mu prostredníctvom každej novej skúsenosti viac poodchýlili dvere do skutočného života.

Tu je na mieste povedať, že nesmieme podľahnúť tyranii zo strany dieťaťa. Inými slovami povedané, je dôležité dynamicky vyvažovať čas, kedy sa budeme hrať spolu s ním a kedy sa musí hrať samé v prostredí, ktoré ho bude k samostatnej hre dostatočne vyzývať a stimulovať.

Priestor, v ktorom sa pohybuje malé dieťa je miestom, ktoré musí byť podľa malého človiečika aj uspôsobené. Skúsme sa pozrieť na okolie dieťaťa z jeho perspektívy a jeho očami. Dočiahne na svoje hračky? Má dostatočne veľkú a stabilnú �??pracovnú" plochu na hrové experimenty? Má v každej miestnosti kde sa často pohybuje vyhradené miesto pre jeho hračky? Má dostatok voľného priestoru na pohyb? Môže sa niekde slobodne zašpiniť či zmáčať? Má vytvorený súkromný kútik?

Miesta, kde sú deti vítané sú prívetivé a na hry detí pripravené. Sú významným spolučiniteľom rozvoja silných detských osobností.