Stabilizujúce prvky vo výchove

Uvediem niekoľko príkladov rituálov, ktoré sú stabilne vykonávané s nejakým konkrétnym predmetom, v určitom čas, na vybranom mieste, v rovnakej situácii, s vybranou osobu či spôsobom prevedenia. Takéto aktivity pozitívne pôsobia v smere ochrany pokoja, rovnováhy a pohody v okolí dieťaťa.

K rituálom spojeným so spaním patrí napr. zaspávanie s obľúbeným plyšovým mackom. Dieťa si macka osvojí ako „priateľa". Jeho mäkkosť pôsobí pri zaspávaní ukľudňujúco, jeho vôňa je nezameniteľná. Zakryje očká, ktoré chcú oddychovať alebo sa objaví pod hlávkou ako vankúšik. Po zobudení je macko hneď na dosah a je znamením, že všetko je v poriadku. Sprevádza dieťa ak pri zaspávaní nie je nablízku mama alebo ak musí zaspať inde ako za štandartných okolností vo svojej postieľke. Stískať ho v rúčkach, keď je prostredie okolo nové a neznáme, napomôže dieťaťu cítiť sa bezpečnejšie a zaspať ľahšie.

Dodržiavať rozlúčkový rituál, napr. keď ocko odchádza ráno do práce pomáha dieťaťu pri orientácii v situácii a čase. Zrozumiteľným spôsobom sa dozvie, že ocko odišiel. Predchádzame zmätku z toho, že ocko sa zrazu niekde stratil bez toho, že sme spozorovali kedy a kde. Odchody jedného člena rodiny do práce môžu byť spojené s pravidelne sa opakujúcimi činnosťami ako je napr. podávanie kľúčov, pobozkanie a kývanie na rozlúčku. Dieťa sa následne môže v pokoji začať venovať ďalším aktivitám. Lúčenie, ktoré je spojené s určitým tradične dodržiavaným sledom činností sa môže postupne preniesť aj do iných situácií, napr. pri vyprevádzaní príbuzných alebo známych.

Dieťa si postupom času rozvinie aj vlastné hrové rituály. Vie, kde svoje obľúbené hračky nájde a kde sa s nimi môže hrať. Vybrané hry opakuje svojím jedinečným spôsobom. V detskej izbe sú v garážach „zaparkované" autíčka, ktoré dieťa naštartuje a „šoféruje" po pohovke. V kuchyni sú pripravené voskovky na maľovanie, kým mama navarí. V kúpeľni možno prelievať vodu v nádobkách, ktoré tam majú svoje trvalé miesto. V obľúbenom detskom kútiku, do ktorého chodievame je hojdací koník, kocky a maco, ktoré tam vždy čakajú, aby s nimi dieťa zahralo podľa toho ako sa s nimi obvykle hráva.

Opakované stolovanie na svojom vyhradenom mieste, so svojou lyžičkou, zo svojho tanierika, rovnako ako i pravidelné večerné kúpanie sa vo vani s hračkami do vody sú príklady rituálov spojených s nácvikom sebaobslužných činností.

U dieťaťa, ktorému doprajeme veľa stabilných a zároveň stabilizujúcich zážitkov vedome pestujeme istotu v seba i okolitý svet. Sebaisté dieťa ľahšie spracuje nové situácie a prekoná nové prekážky.

V bežnom živote sa dieťa stretáva s množstvom prirýchlych a často ťažko pochopiteľných situácií. Dieťaťu je potrebné vniesť do tohto chaosu diania pravidelnosť, rituálnosť, bezpečie, stabilitu a predvídateľnosť. �?lohou dospelých je cielene podporovať pravidelne sa opakujúce aktivity, ktorých spolutvorcom je samotné dieťa.