Rozvíjanie komunikácie u dieťaťa s mentálnym postihnutím pomocou využitia terapie hrou a komunikačných kariet (náčrt úvodnej fázy)

Lennie (pre ochranu dieťaťa uvádzam namiesto mena pseudonym) je 9-ročné dievča, ktoré som spoznala pri mojej praxi v jednom zariadení v Nemecku. Keď som vstúpila do bytu, uvidela som Lennie ako sa na m�?a na okamih uprene pozrela, akoby ma za chvíľu mala prečítanú od hlavy až po päty. Hneď som ju pozdravila, ale Lennie už utekala iným smerom a dala mi najavo, že nemá záujem o ďalšiu komunikáciu. �??Ideme na trampolínu", povedala mi jedna z jej vychovávateliek, �??ak chceš môžeš ísť s nami, Lennie ide tiež." Ja som samozrejme prikývla a pomyslela som si, �??ako fajn, aspo�? môžem Lennie lepšie spoznať. Lennie si vyzula domáce papuče, obula si topánky. Spýtala som sa jej, kde visí jej bunda. Lennie mi podala bundu, ja som jej ju pomohla obliecť a išlo sa. K telocvični viedla cesta okolo celého areálu zariadenia.
Lennie bola vždy v predstihu pred nami. Keď sme sa blížili k telocvični, dostala od vychovávateľky kľúč do ruky. I keď Lennie nerozpráva, jej mimiku tváre a gestá nemožno prehliadnuť. Lennie bola nemierne pyšná a šťastná, že môže otvoriť dvere a zárove�? sa pri tom dobre zabaviť. Vzala kľúč a rukou vystretou dopredu utekala otvárať dvere. Na niekoľký krát sa jej to podarilo. Lennie s výrazom dokonale imitujúcim víťaza pretekov Tour de France a veľkou dávkou hereckého talentu vpochodovala do vstupnej haly telocvične.

Toto bolo moje prvé stretnutie s Lennie. Odvtedy sme sa stretávali pravidelne raz za týžde�? po dobu 2 mesiacov. Naše stretnutia sa odohrávali v liečebnopedagogickej herni.

Lennie má 9 rokov, má problémy s udržaním pozornosti pri činnosti. Pri hre je roztýliteľná rušivými vplyvmi prostredia. �?o sa týka verbálnej komunikácie nekomunikuje slovne, vydáva len jednoduché hlásky ako á, é, ú, í, ó, h, ,m, n. Prostredníctvom posunkov, mimických prejavov a gestikuláciou sa vie dorozumieť. V 2 rokoch jej bolo diagnostikované mentálne postihnutie, mikrocefalus a nevyvinuté corpus callosum , narušený rečový vývin a hypotónia. Navštevovala včasnú intervenciu, cvičila Bobátovou a Vojtovou metódou. Do ôsmych rokov navštevovala špeciálnu integrovanú škôlku a toho času je 2. rok v procese zaškolenia.

Cieľom mojej liečebnopedagogickej intervencie bolo podporovanie komunikačných zručností a interakcií u Lennie prostredníctvom komunikačných kariet s použitím počítačového programu Boardmaker. Pre diagnostické pozorovanie Lennie komunikačných schopností som si zvolila nedirektívny prístup a hrové aktivity.

Ilustratívna ukážka niektorých dôležitých momentov zo 4. stretnutia:
Keďže Lennie nejavila záujem o prístroj Pocket-go-talk, ktorý bol pre jej komunikačnú úrove�? príliš komplikovaný, preformulovala som moje postupy a ciele. V úvodnej fáze pozorovania jej komunikačných prejavov som si zvolila pozorovanie pri hre.

Pre Lennie som prišla do skupiny, podala som jej kartičku so symbolom pre drevené kocky zo stavebnice (Klötze). Lennie si kartičku zobrala do ruky a išli sme do terapeutickej miestnosti. V miestnosti nás už čakala Naoko s kamerou. Lennie vošla do miestnosti a uvidela časti stavebnice na zemi. Začala mohutne gestikulovať a vydávať rozličné zvuky, pritom ukazovala spomínanú kartičku, ktorú som jej dala. Uvidela Naoko, podišla k nej, aby sa s �?ou pozdravila. Naoko jej podala ruku. Lennie sa potom vrátila ku košíku so stavebnicovými kockami. A hra sa mohla začať. Ponúkla som jej, že môžeme spolu kocky znovu upratať. Lennie sa pustila do činnosti s veľkou zábavou, pretože podobné úlohy mala veľmi rada.

Interakcie, ktoré vznikli počas hry so stavebnicovými kockami:
- �??Z rúčky do rúčky"- podávanie stavebnicových kúskov: moja ruka- Lennnie - košík. Lennie začala spontánne brať do ruky kocky, ktoré boli vysypané na zemi z veľkého prúteného košíka s objemom 5 l, ktorý mal si 5 kg. Lennie sedela na zemi, košík mala pred sebou a veľkú kopu kociek na zemi vľavo. Ja som sedela oproti nej. Niekoľko kociek vhodila najprv ona späť do košíka, ja som pridala tiež jednu. Lennie si brala do ruky vždy najmenej 2-3 kocky. Potom som jej jednu podala a povedala: �??toto je kocka, je modrá" Lennie si ju vzala a hodila na koša. Toto sa opakovala si 3 krát, potom Lennie vhadzovala kocky opäť sama. Pri činnosti vydržala asi 15 minút. Hru dokončila po mojej výzve. Najväčšiu radosť mala, keď som jej dovolila košík preniesť pod schodište, kde vždy vstával. Jej hra bola sprevádzaná bohatými zvukmi rôznych neartikulovaných hlások a pokrikov.

- �??Podaj mi ten valec"- Lennie so mnou komunikovala cez očný kontakt, pomocou gestikulácie s ukazovákom, vydávaním zvukov a krútením hlavy. Lennie si pomocou očného kontaktu vyžiadala moju pozornosť. Pomocou ukázania celou rukou, vystrčeným ukazovákom natiahnutým smerom ku kope kociek, ukazovala jedným smerom. Vydávala pritom opať neartikulované zvyky. Ja som je podávala kocky a pýtala som sa jej: �??chceš túto?" Po troch neúspešných pokusoch to Lennie vzdala a pokračovala v hre.

- �??Takto ich postavím jeden na druhý"- dve kocky natoľko zaujali pozornosť Lennie, že si ich vzala z košíka a postavila ich na kratučký okamih na seba, potom ich znovu vhodila do koša. Toto cvičenie sme neskôr mohli variovať, pri stavaní veže len z niekoľkých kociek, alebo napr. modrých kociek.

- �??�?o tu robí táto lopta?"- Lennie rozoznala loptu od iných predmetov. Nepatrila k stavebnici a odhodila ju bokom smerom ku mne. Lennie ju hodila pod poličku, kde ležali ostatné lopty. Ja som to okomentovala: �??Tá lopta nepatrí medzi stavebnicové kúsky."

Z priebežného pozorovania vyplynulo:
1. Použitie symbolu. Symbol pre stavebnicové kocky (Klötze) Lennie už poznala ako som si všimla pri príchode do herne. Lennie uvidela kocky na zemi a ukázala na kartičku, ktorú držala v ruke. Ja som si dala za cieľ tohto stretnutia sprostredkovať Lennie skúsenosti, kde by mohla objaviť potrebu komunikovať nie len prostredníctvom jej výborných neverbálnych vyjadrovacích schopností, ale aj prostredníctvom symbolu ako komunikácie na symbolickej úrovni. Chcela som jej ponúknuť skúsenosť, že takáto forma komunikácie má pre �?u výhody.

Výhody komunikácie na úrovni symbolov:

• rýchlejší prenos správy, ktorú chce Lennie vyslať;
• jasnosť správy- prijímateľ informácie rýchlejšie pochopí, čo chce odosielateľ sprostredkovať;
• symbol je pre komunikačného partnera ľahko rozpoznateľný;
• symboly sú všeobecne známe v prostredí celého zariadenia;
• predíde sa frustrácii, ktorá môže vzniknúť pri komunikácii len neverbálnymi formami
• pomocou symbolu môže vyjadriť svoje momentálne potreby;
• a sprostredkovať minulý zážitok.

�?lohy pre intervenciu, ktoré vyplynuli z pozorovania:
- Pomocou nedirektívneho prístupu a hrových aktivít prispieť u Lennie k napredovaniu v komunikácii pomocou náhradného komunikačného systému s použitím komunikačných kariet vypracovaných pomocou PC programu Boardmaker. Sú to jednoduché olaminované, čierno-biele piktogramové obrázky 6x6 cm.
- Nechať priestor pre Lennie na rozvinutie hrovej činnosti.
- Pokúsiť sa eliminovať z prostredia rušivé vplyvy, ktoré negatívne pôsobia na pozornosť Lennie, aby sa dokázala koncentrovať na jednu aktivitu aspo�? 15 minút.
- Prepojiť hru so symbolmi s cieľom naučiť sa zmysluplne použiť symbol vo vhodnej situácii. Lennie pri hre použila symboly: stavebnicové kocky, krhla na vodu, áno/nie karty.
- Začať so zjednodušenými formami komunikácie - využiť áno/nie symboly.
Lennie symboly síce pozná, ale nie sú vzhľadom na jej vývinovú úrove�? pre �?u príťažlivé.

2. Vývinová fáza interakcií. Lennie najdôležitejšou témou v našej interakcii bolo naše spoločné bytie, byť pri dianí, spolupracovať. Dieťa potrebovalo pocit istoty a bezpečia zo strany terapeuta, a cítiť sa byť prijaté také, aké je.

Klingner (2003) uvádza 5 tém interakcií detí s narušenou schopnosťou komunikovať vzhľadom k vývinovým fázam:
a) dialóg - �??Ja a ty" (Dialog)
- skúsenosťou z existencie druhého človeka (�??ty") sa vyvinie potreba objavovať svet ľudí okolo seba a tým aj nové vnímanie seba (�??ja")
b) spolupráca - �??Byť pri tom" (Mitmachen)
- deti zistia, že ľudia otvárajú a zatvárajú ústa a tak produkujú hlásky a slová, a zistia, že ak budú aj oni takto hovoriť, môžu ovplyvniť veci okolo seba a preto je pre nich dôležité robiť to, čo aj ostatní robia, chcú �??byť pri tom"
c) pomenovať - �??Chcem niečo ukázať" (Benennen)
- pozornosť dieťaťa už nie je zameraná na �??ty", ale na objekt jeho záujmu (komunikačný trojuholník: dieťa - matka- objekt pozornosti)
d) rozprávať - �?? Chcem niečo povedať" (Erzaehlen)
- pozornosť dieťaťa sa upriami na vzťahy vecí medzi sebou a ich významy (�??bábika spí")
e) pýtať sa, učiť sa - �??chcem niečo vedieť" (Fragen, Lernen)
- otázky prečo, záujem o písmená, čísla, čas, pravidlá, vývin abstrakcie, vnímanie súvislostí
�??Pri terapii sa orientujem na to, čo prinesie do terapie môj partner. Môžem zistiť, ktorá je tá téma, čo určí našu interakciu a s akými prostriedkami tá ktorá téma môže byť uskutočnená." (Klingner, 2003)

Lennie sa nachádza vo fáze, kedy je pre �?u dôležitý momentálny stav vecí. Klingner (2003) túto fázu nazýva �??byť pri tom". Najzaujímavejšie témy pre Lennie sú:

• Rituály a opakované udalosti. Lennie mala nesmiernu radosť vždy, keď mohla otvoriť dvere, kde bola miestnosť s vodnou posteľou. Vždy pred začatím nášho stretnutia sme si vyhradili čas, kde mohla Lennie niekoľko minút pobudnúť so mnou v tejto miestnosti. Lennie sa rada so mnou hrala na skrývačku, keď som na �?u hodila deku a čakala, čo sa stane. Potom som sa spýtala, kde je Lennie a Lennie s úsmevom strhla z tváre deku. Táto hra je ukážkou objektovej permanencie. Ak dieťa prejde touto fázou pochopenia stálosti predmetu je schopné porozumieť reči a symbolom. Na to poukazuje Zollinger (1987) pri vývine predrečových schopností dieťaťa. Hovorí o �??schopnosti dieťaťa komunikovať dosiahnutím stup�?a pred-symbolickej komunikácie".
• Príčina-následok. To, čo je tu a teraz uchopiteľné a viditeľné, je aj pochopiteľné. Pri hre s vaničkou s vodou mala Lennie veľkú radosť, keď sme mohli ísť spolu naplniť krhlu s vodou a ona videla, že keď vodu preleje do vaničky, krhla bude opäť prázdna. Lennie nezaujalo ani tak to, že ak vaničku naplníme môžeme sa hrať s mušľovými kamienkami. Chcela skôr, aby bola vanička čo najplnšia. Táto spoločná interakcia je tiež ukážkou témy �??Mitmachen - Dabei sein" z modelu D. Klingnera. Toto cvičenie sme mohli ďalej rozšíriť a variovať použitím rôznych nádob, rôznych materiálov, použiť farby na vodu.
• Aktivity bežného života. Lennie mala rada domáce práce. V skupine, kde bývala pomáhala pri zametaní, nosila minerálku na stôl, chodila vysypávať odpad. Chcela byť pri tom, chcela sa zúčastniť. Pre deti je dôležité, že aj oni sa môžu na niečom zúčastniť, niečo ovplyvniť. Radi robia to, čo robia ostatní. Tieto činnosti im ponúkajú možnosť pomocou vlastnej iniciatívy ovplyvniť sociálne dianie.

Klingner (2003) pri svojej práci využíva metódy, ktoré korešpondujú s niektorými použitými postupmi pri práci s Lennie. Sú to: rituály, napodobovanie, piktogramové symboly, ak- tak, príčinné súvislosti zo situácii v bežnom živote.

Liečebnopedagogické úlohy vyplývajúce z práce s Lennie :
i. sprostredkovať prostredníctvom hrových aktivít pocit blízkosti;
ii. ponúknuť vzťah dôvery a akceptácie;
iii. vychádzať z potrieb dieťaťa, (v popredí stojí dieťa v okamihu tu a teraz, východiskom je momentálna situácia);
iv. ponúkať praktické skúsenosti, spoločne zmysluplne stráviť čas podľa princípu hrkálky: príčina - následok;
v. hľadať spôsob, ako s dieťaťom pracovať (spôsob nie je daný, človek ho musí spolu s dieťaťom v spoločnom dialógu nájsť);
vi. pochopiť dieťa a zistiť jeho záujmy, ktoré sú pre dieťa práve najdôležitejšie a aktuálne.

Záverom:
Pri spätnej reflexii na naše stretnutia som si položila otázku: Dá sa hrať a nekomunikovať pri tom? Klasik v terapii hrou, autor viacerých publikácii Haim Ginnot hovorí: �??Hra je rečou dieťaťa a hračky jeho slovami." Tu by sa mohlo zdať, že dieťa nepotrebuje pre komunikácii žiadnu inú náhradnú formu, keďže sa �??vyhrá" v hre, aj bez slov. Takáto komunikácii je možná len v prijímajúcom, láskavom a empatickom prostredí herne a prítomnosti terapeuta, ale pre sociálnu komunikácii takáto forma nepostačuje. Pri hrových aktivitách nebude ponúknutá náhradná forma komunikácie len cvičením. Použitie kartičiek so symbolmi bude mať pre dieťa význam a určitú príťažlivosť. Hra ako osobitý druh činnosti v sebe zah�?�?a aj interaktívnu zložku, preto je vhodnou metódou pre diagnostiku komunikačných schopností pri práci liečebného pedagóga. Diagnostika detí s mentálnym postihnutím ktoré navyše nerozprávajú je veľmi obtiažna, preto si myslím, že pomocou hry je možné zistiť o dieťati nesmierne množstvo cenných informácií o jeho formách a spôsoboch komunikácie. Pri práci s metódou AAK sú hrové aktivity s dieťaťom nevyhnutným prostriedkom úspešnej intervencie.

Poznámka:
Táto ilustratívna ukážka slúži len ako náčrt možností práce liečebného pedagóga v oblasti AAK. Pre dôkladnú analýzu výsledkov a ich interpretáciu by bolo potrebné načrtnúť viac o metóde AAK ako aj o samotnej práci s dievčatkom.

Použitá literatúra:
KLINGNER, D. (2003). Dialog - Mitmachen - Bennenen - Erzählen. Vortrag am 10.11.2003. Schwäbisch Hall, 2003.

ZOLLINGER, B. (1987). Spracherwerbstoerungen. Verlag Paul Haupt. Bern - Stuttgart, 1987. ISBN 3-258-03833-3

Štúdium necitovaných literárnych prame�?ov:
KRISTEN, U.(1994). Praxis Unterstützter Kommunikation . Eine Einführung. Verlag selbstbestimmtes Leben. Düsseldorf, 1994. ISBN 3-910095-23-2

FEND-ENGELMANN, E. (1982). Spielerziehung und spieltherapie bei Kindern und Jugentlichen mit Verhaltensstörungen. Skript Fernuniversität - Gesamthochschule. Hagen, 1982.

SPECK, O. (1999). Menschen mit geistiger Behinderung und ihre Erziehung. Ein heilpädagogisches Lehrbuch. Reinhardt, München - Basel, 1991. ISBN 3-497-01514-8