Na detskom ihrisku

A to už je druhá oblasť problémov a potenciálnych konfliktov. U malého dieťaťa sú spočiatku sociálne kompetencie ešte nezrelé a nerozvinuté. Dospelá - pre dieťa vzťažná osoba - musí byť stále nablízku, pomáhať a asistovať pri vzniknutých a neraz veľmi dynamických sociálnych stretnutiach. Rodič súčasne zastáva i úlohu „tlmočníka" pretože je často jediným, kto nezrelej reči svojho dieťaťa rozumie. Je nespoločenské, neslušné a nesprávne ponechať malé dieťa ísť k inému dieťaťu a nebyť mu na dosah. Ak nie je v blízkosti rodič, ktorý by svoje dieťa usmernil v sociálnom kontakte s iným neznámym dieťaťom, dáva rodičovi z druhej strany len malú šancu detský konflikt úspešne riešiť.

Uvediem jeden príklad (vôbec nie zriedkavý):
Dieťa príde na ihrisko tlačiac svoj vozík s formičkami a iné dieťa, ktoré tam už bolo, sa mu vozík snaží zobrať. Jeho mama sedí obďaleč na lavičke a rozpráva sa s priateľkou. Ponecháva svoje dieťa v tejto situácii samé a riešenie situácie na rodičovi druhého dieťaťa, ktoré si bráni svoj vozík. A tak sa tento rodič začne pokúšať daný spor vyriešiť, pričom druhá strana sedí na lavičke a pozoruje, ako to dopadne. Rodič intervenuje pýtajúc sa svojho dieťaťu: „Andrej, požičiaš svoj vozík tomuto chlapcovi?" Andrej krúti hlavou, že nie. Daný rodič môže druhému dieťaťu len skonštatovať: „Teraz ti nechce požičať svoj vozík. Pozri, tu je takého autíčko. Andrej bude tlačiť svoj vozík a ty toto autíčko." Dieťa buď ustúpi a zoberie si iné autíčko ako náhradu alebo (čo je častejším variantom v takýchto situáciách) bude brať Andrejovi jeho vozík z rúk aj naďalej. Dochádza k sporu a slzám, ktorým sa dalo elegantne predísť. Druhý rodič prichádza pomôcť riešiť situáciu neskoro. Stačilo vstať z lavičky a včas zasiahnuť: „S týmto vozíkom sa teraz hrá chlapček. Je to jeho vozík! Poď, ukážem ti, ako urobíme v piesku hlbokú jamu." Vecne situáciu pomenovať, vysvetliť a odviesť pozornosť dieťaťa na inú aktivitu.

V podobných prípadoch platí:

• Dieťa má prednostné právo na svoje hračky, pretože je to jeho vlastníctvo. Je pekné, ak požičia, ale nemusí požičať ak nechce! Nikto by ho nemal do toho nútiť. Rovnako aj my dospelí sa slobodne rozhodujeme, či požičiame, ktoré veci a komu a ktoré veci nie.
• V prípade spoločných hračiek, ktoré sú pripravené k dispozícii pre všetky deti, nesmie dospelý dovoliť, aby dieťa zobralo hračku inému dieťaťu, ktoré sa s ňou práve hrá. V takýchto situáciách je možné ponúknuť podobnú hračku alebo odviesť pozornosť dieťaťa k inej činnosti.

V prípade fyzického zaútočenia dieťaťa na iné dieťa je nedôslednosť opäť na strane rodiča. Takýmto incidentom sa dá predísť tak, že sa konflikt dvoch malých detí nenechá vyvrcholiť. Tu sú na mieste krátke, jednoznačné a pozitívne pokyny smerom k dieťaťu.

Dieťa drží nad hlavou v rukách piesok a chystá sa ho hodiť na iné dieťa. Rodič chytí dieťaťu ruky a povie: „Piesok vysypeme naspäť sem do pieskoviska a vyklopíme si z neho koláčik! Piesok nie je na hádzanie!"
Tento rodič:

• je sústredený na svoje dieťa;
• včas zachytáva signály hroziaceho konfliktu;
• je akčný a pohotový situáciu okamžite riešiť - útok odvrátiť;
• vydá pozitívny pokyn, ktorým presmeruje pozornosť dieťaťa na inú akceptovateľnejšiu činnosť a tým mu pomôže aj sociálne primerane sa správať;
• na záver presne a pevne vymedzí hranicu, ktorú sa dieťa chystalo prekročiť.

Zvoliť opačný postup - postup negatívnych pokynov zo strany rodiča nie je tým najlepším riešením. Hovoriac dieťaťu: „No, no hodiť piesok na chlapca!" alebo „Nesmieš hodiť piesok na chlapca!" je pokyn, v ktorom je vlastne skrytý návod, ktorý si dieťa celkom isto bude chcieť vyskúšať horiac zvedavosťou, čo sa stane, keď piesok hodí, ako zareaguje dieťa, ako rodič... Určite dosiahne obrátenie pozornosti dospelého na seba a vyprovokuje na verejnosti boj, ktorý je pre dospelého nepríjemný a pre dieťa končí slzami.

Ihrisko je bezpečným miestom pre dieťa, ktoré sprevádza pozorný a rozhodný dospelý. Chráni dieťa pred fyzickými zraneniami, pomáha riešiť náročné sociálne situácie, rozvíjať a posilňovať sociálne zručnosti.

Aj najbezpečnejšie ihrisko je miestom, kde číhajú rôzne skryté nebezpečenstvá. Malé deti si ešte nie dostatočne uvedomujú hroziace riziká a je bezpodmienečne nutné, aby ich tam vždy sprevádzal dospelý. A nielen to. Na tomto mieste musí byť dieťa nielen na dohľad, ale aj na dosah. Nestačí len dieťa vidieť, ale byť stále v jeho blízkosti. Ide často iba o momenty, kedy dieťa podbehne pod hojdačku, prepadne medzi mriežky rebríka na šmykľavke, ochutná, čo by určite do úst dať nemalo alebo v zápale hry nechtiac ublíži inému dieťaťu.