Zvládanie detských konfliktov

U dieťaťa, ktoré je vývinovo v procese osamostatňovania, sa rodičia veľmi skoro stretnú s náročnými výchovnými situáciami týkajúcimi sa jeho správania. Dieťa sa postupne stáva samostatnou osobnosťou, čo so sebou prináša časté konflikty. K úspešnému predchádzaniu a zvládaniu konfliktov s dieťaťom pomáha cieľavedomá podpora dvoch dôležitých oblastí. Naučiť dieťa bezpodmienečne rešpektovať bezpečnostné pokyny dospelých a na druhej strane čo najviac podporovať a akceptovať jeho samostatnosť.

• Rešpektovanie bezpečnostných pokynov dospelých

Cieľom je naučiť dieťa okamžite reagovať na vydané pokyny. Medzi základné patria „Stop!", „Stoj!" „Nesmieš!". Nacvičiť túto zručnosť možno hravou, zábavnou formou napr. pri pobyte vonku. Opakovane spolu s dieťaťom precvičujeme niektoré z modelových situácií: Vedúc dieťa za ruku hovoríme: „Ideme, ideme, ideme, stále ideme a teraz... „Stoj!";
„Bežíme, bežíme, bežíme, stále bežíme a teraz... „Stoj!"
„Ideme po chodníku, stále ideme po chodníku a teraz je tu cesta „stop!" Pozrieme doprava, doľava, nejde žiadne auto. Môžeme cez cestu prejsť."
„Ideme, ideme po chodníku a tu je mláka! Stop! Pôjdeme okolo vodičky.
Príklad nácviku vo vnútri:
„Ideme okolo horúcej rúry, pomaly sa k nej približujeme, ale chytiť nesmieme! Je veľmi horúca!"

Nacvičené zručnosti dodržiavania pokynov „stop", „stoj", „nesmieš" musia platiť vždy a nediskutovateľne. Platia i v situáciách, keď dieťa nie je naladené spolupracovať, alebo reaguje práve naopak skúšajúc autoritu a hranice rodiča. Ide o bezpečnosť dieťaťa a nácvik v tejto oblasti oceníme napr. v takých vyhrotených situáciách, v ktorých dieťa odbehne od rodiča a môže vybehnúť na cestu, kde jazdia autá. Ak vzniknú situácie, že dieťa naschvál skočí do kaluže, naschvál sa rozbehne namiesto zastavenia sa, alebo sa začne hrozivo vyzerajúc hádzať o zem a presadzovať si svoje, je namieste presadiť autoritu rodiča. Tu je ráznosť a neústupnosť rodiča opodstatnená, pričom si zvolí spôsob riešenia, ktorý platí pre jeho dieťa. �?činnou stratégiou je nerobiť okolo veľký rozruch a neprejaviť svoju bezradnosť. Dieťa ináč zistí, že spoľahlivo takto na seba neprimerane upúta pozornosť a nabudúce neželané správanie celkom určite zopakuje vo svoj prospech. Snažíme sa radšej s vážnou tvárou popísať jeho správanie, dôsledky z toho vyplývajúce a vyjadriť svoje pocity. „Skočil si do mláky, teraz budeš v mokrých topánkach a musíme ísť rýchlo domov. Som smutná, že si to urobil."

• Podpora samostatnosti dieťaťa

Ak rodičia zistia, že dieťa niečo z úkonov sebaobsluhy, praktického či sociálneho života zvláda samostatne, nie je vhodné robiť to zaň. Dieťaťu to bude zo začiatku trvať dlhšie, ako keby to za neho urobil dospelý, ale opakovaným cvičením získava stále väčšiu bravúru. Potrebuje povzbudzovanie, aby veci, ktoré dokáže, robilo samostatne Ak mu v tom budeme brániť, celkom isto u dieťaťa vyvoláme nevôľu, vzdor, negativizmus a podporíme vznik nových, často zbytočných konfliktov. V tomto období je dôležitá veľká trpezlivosť rodičov a citlivé nasledovanie potrieb dieťaťa. Podporujeme samostatné jedenie, vyzliekanie, obliekanie, toaletné potreby, nenáročnú pomoc v domácnosti a zvládanie jednoduchých sociálnych situácií.

Naučiť dieťa sociálne primeranému správaniu je „behom na dlhé trate". Nácvik začína v domácom prostredí, pokračuje a prehlbuje sa mimo domova medzi rovesníkmi a inými dospelými. Jednotlivé sociálne zručnosti - teda zručnosti primerane riešiť vzniknuté sociálne situácie sa dieťa naučí hlavne od svojich rodičov. Dieťaťu, ktoré sa ocitne preň v zdanlivo bezradných situáciách, pomôže dospelý s ponukou náhradného riešenia. Najlepšie je to bez zbytočných slov predviesť.
Príklad 1. Malý chlapec opakovane prichádza k dievčatku pokojne sa hrajúcemu na pieskovisku a vždy ju udrie. Bezradný otec sa snaží nasmerovať syna k inej činnosti, ale dieťa je magneticky priťahované k dievčatku a scenár sa dookola opakuje. Otecko už zvyšuje hlas a nasleduje výprask.
Príklad 2. Malý chlapec opakovane prichádza k dievčatku pokojne sa hrajúcemu na pieskovisku a vždy ju udrie. Otec pochopí záujem syna o iné dieťa a bez zbytočných slov mu ukáže akceptujúci spôsob kontaktu. Dievčatko pohladká, zoberie si formičku a začne vedľa nej naberať piesok.

Dôležitou oblasťou súvisiacou s budovaním normalizovaného správania je cielené podporovanie samostatného, sústredeného hrania sa dieťaťa. Podporovať dieťa v sústredenom hraní je dobrým vkladom, pri ktorom sa posilňuje koncentrácia na práve vykonávanú činnosť. Pre rozvoj sústredenej hry musíme rešpektovať obľúbený priestor, v ktorom sa dieťa zvyčajne hráva a umožniť mu spontánne, slobodne sa hrať koľko potrebuje. Samostatná, sústredená hra je prevenciou prelietavému, nesústredenému správaniu, neschopnosti dieťaťa vypočuť rodiča a pokojne sledovať, čo mu dospelý ukazuje. Dospelý môže túto oblasť podporiť aj tým, že sa bude často s dieťaťom hrávať, jeho hru rozvíjať a posilňovať tak výdrž pri začatej aktivite.

Rovnako musí na sebe pracovať aj samotný rodič, aby dokázal zvládať výzvy, ktoré pred neho dieťa permanentne kladie. V zmätočných a vypätých konfliktoch je dospelý zodpovedný za upokojenie situácie ponúknutím vhodného riešenia. Prvým krokom je empatické vyhodnotenie príčiny vzniknutého stavu, čo je možné iba ak „sme v obraze" a vieme, čo dieťa práve robí a čo robilo pred konfliktom. Vypäté situácie sú ľahšie zvládnuteľné, ak druhý rodič, alebo iný prítomný dospelý zasahujúceho rodiča podporí. O správnosti riešenia situácie sa môžu porozprávať neskôr, ale v danom momente je pre dieťa dôležitejšia konzistencia dospelých, ktorí budú zastávať a presadzovať rovnaký názor.

Jednou z dôležitých „rodičovských zručností" nápomocných pri riešení konfliktov je zručnosť zadávania inštrukcií. Rodičovi to pomôže správať sa pre dieťa v kritických situáciách kompetentne a s rozvahou. Malé dieťa sa pre svoju motoricko-emocionálnu nezrelosť dostáva denne do mnohých problémov, s ktorými potrebuje pomôcť. Situácia sa stáva na strane dieťaťa citovo vyhrotenou najmä ak sa s problémom, na ktorý jeho sily ešte nestačia, musí pasovať príliš dlho alebo je unavené a nedarí sa mu zvládnuť celkom jednoduchú úlohu. Dieťa potrebuje v problémovej situácii rýchlu pomoc zo strany dospelého. Pomoc buď praktickú alebo zreteľnú slovnú inštruktáž. Pokyny je nutné:
- maximálne zjednodušiť - napr. zober kocku;
- tlmočiť ich dieťaťu dostatočne nahlas a
- rozdeliť ich na jednotlivé úkony - napr. zober kocku zo zeme - podaj mi ju - dáme ju sem a spadnutá veža je opravená.

Prekonávanie jednotlivých výchovných situácií nám pomáha stávať sa zručnými rodičmi - najlepšími odborníkmi na výchovu svojich detí. �?činná pomoc pri riešení a vyriešení množstva čiastkových problémov dieťaťa je podporou jeho osobnostného vývinu.