Tréning dieťaťa na používanie toalety

Pred samotným aktívnym nácvikom môžeme robiť s dieťaťom prípravné cvičenia v čase, keď na to máme kľud a pohodu. Patria sem:

• Nechávať dieťa občas bez plienky. Dieťa vykoná potrebu niekoľkokrát do nohavíc, čo zanechá nepríjemný pocit mokra a mláčku. To je dôležité pre uvedomenie si, že ciká, že to vychádza z neho a súvisí s ním. Spočiatku môže byť dieťa prekvapené až vystrašené.
• Zahodiť zbytočný ostych a dovoliť dieťaťu chodiť s nami na toaletu. Dieťa sa zoznamuje s prostredím a s tým, čo sa tam vykonáva. Toto privykanie oceníme vo fáze aktívneho nácviku. Toaleta sa stane úplne prirodzeným a známym miestom.
• Ukazovanie obrázkov a čítanie príbehov s �??nočníkovou tematikou".

Na aktívny systematický nácvik je dieťa pripravené približne okolo dvoch rokov (niektoré deti individuálne aj skôr, či neskôr). Ak usúdime, že nastal ten správny čas (lepšie je začať v lete), plienky vymeníme za nohavičky alebo za slipky s výnimkou ich používania počas spánku. Doma, a trošku neskôr i vonku, ponecháme dieťa už výhradne bez plienok.

Celý program nácviku možno rozdeliť do niekoľkých zmysluplných krokov, nasledujúcich po sebe. Hneď na začiatku si vyhradíme určité miesto, kde bude bývať nočník (alebo, kde si ho dieťa môže samé priniesť). Miestom nácviku môže byť hneď od začiatku miestnosť so záchodom s pripravenou zmenšovacou doskou a stupáčikom pod nôžky. Ideálne je k týmto miestam nalepiť obrázky alebo fotografie, na ktorých na nočníku alebo na záchode sedia deti. To je veľmi jasné vysvetlenie toho, čo od dieťaťa chceme a ono to aj bude napodob�?ovať. Na určitý čas sa toaletný tréning stane hlavnou témou niekoľkých dní.

Spočiatku bude dieťa cikať a kakať tam, kde sa práve nachádza, ako bolo zvyknuté, keď nosilo plienku. Povieme: �??Cikáš! / Kakáš! �??Vycikal si sa. Máš mokré nohavice. Cikať chodíme do nočníčka alebo na záchodík. Teraz ťa musím prezliecť a utrieť mláčku." Dieťa učíme slovne pomenovať čo sa deje (�??Cikám! / Kakám!"), popísať čo sa udialo ("Mám mokré nohavice!" �??Mláka!"). Jasne a jednoducho mu formulujeme, čo od neho chceme / nechceme a aké z toho plynú následky. Striktne sa musíme vyhnúť pokušeniu fyzicky dieťa za tieto �??cvičné nehody" potrestať! Nácvik musí prebiehať v radostnej a pokojnej atmosfére. Pocikané nohavice berieme ako dôležitú súčasť postupujúceho nácviku.

Súbežne veľmi intenzívne a často motivujeme dieťa na nočník či záchod sadať bez toho, aby tam muselo sedieť dlho, alebo tam muselo vykonať potrebu. Len sadať. Dôležité je rešpektovať vývinovú fázu osamostat�?ovania, v ktorej sa dieťa nachádza (obdobie �??Ja sám") a umožniť mu, aby čo najviac úkonov súvisiacich s používaním toalety vykonalo samostatne. Hovoríme: �??Ty sama si sadneš na nočník." / �??Ty sama skús vyliezť na záchod. Tu je stupienok a posaď sa tam, ako tento chlapček na obrázku. Výborne! Si veľmi šikovná! Za to si zaslúžiš odmenu!" (vhodný je napr. cukrík z hroznového cukru, ktorý bude určený len na tieto príležitosti). �??Chceš ešte cukrík? Rýchlo sa posaď na nočník / záchodík, už ti ho aj pripravujem." Odmenu dieťa dostane len za to, že sa na toaletu posadí. Nemusí tam zatiaľ vykonať potrebu, ani tam vysedávať dlho!

Podstatné je, aby si sadlo na dosku so stiahnutými nohavicami a holým zadočkom. Ideálne je, keď naučíme dieťa aj samostatne si nohavice sťahovať. Ak je to dieťaťu spočiatku nepríjemné, možno sadanie trénovať najprv v nohaviciach. Hocikedy v priebehu d�?a, kedy nás to napadne, zmotivovať dieťa za odmenu ísť si na záchod sadnúť. Ak je dieťa ponorené do hry, alebo práve vtedy sadať nechce, nenútime ho - počkáme a skúsime to o chvíľočku so slovami: �??Dobre, teraz nemusíš, ak nechceš. Pôjdeme neskôr." Dieťa to musí samé chcieť. Akýkoľvek nátlak len zvyšuje napätie, odďaľuje dosiahnutie očakávaného výsledku a navyše môže vyvolať u dieťaťa negatívne pocity súvisiace s miestom, kde sa nachádza toaleta.

Už v tejto etape nácviku zdôraz�?ujeme, aké je dieťa šikovné, že si chodí sadnúť na toaletu. Pomáha, keď ho pochválime napr. pred starými rodičmi. Zásadne staviame na pozitívnej motivácii. Dieťa nič iné sadať na toaletu nedonúti a už vôbec nie kritika, alebo hrozby. Ak sa stane nehoda, len smutne skonštatujeme, že sa nám stala nehoda a musíme sa prezliekať, utierať mláčku a pripomenieme, že cikať / kakať chodíme na nočníček / záchodík.

Postupne sa prepracovávame k fáze povzbudzovania dieťaťa, aby cikalo, keď na toalete práve sedí. �??Výborne! Krásne si sa sama posadila a teraz cikaj! Budeš počuť žblnkotanie vodičky alebo Teraz potlač a bude čľup!" Prvý raz, ako sa to podarí bude pravdepodobne zhoda náhod, keď dieťa bude sedieť na toalete a vykoná tam i potrebu. To si zaslúži veľké ovácie a objatie! �??Hurá, teraz cikáš do záchodika! Vycikala si sa tam sama!! Dieťa pochopí, že potreba sa vykonáva do toalety, za čo ho rodič podporí pochvalou.

V nasledovnej fáze sa dieťaťa často pýtame: �??Potrebuješ cikať? Pôjdeme rýchlo na nočník / do záchodíka. Nebudeš už cikať do nohavíc!" "Keď budeš chcieť cikať, povieš: "mama cikať", dáme dolu nohavice a rýchlo pôjdeme na nočník / na záchod." Dieťaťu neustále pripomíname, aby sledovalo potrebu cikať, kakať. Naučíme ho, ako to má ohlásiť a opakujeme, čo už má nacvičené v tejto chvíli urobiť. Toto je prechodné obdobie, kedy sa ešte pravdepodobne nevyhneme kalúžkam a nehodám, ale smerujeme k tomu, aby dieťa ohlásilo svoju potrebu, aj keď ju ešte nie celkom dokáže zadržať.

Prelomovou časťou nácviku je hlásenie dieťaťa: �??Mama cikať!" alebo "Mama kakať!". Dieťa potrebu na chvíľu zadrží, kým mu pomôžeme dostať sa a posadiť na toaletu. To je výstup nášho priebežného snaženia v sprevádzaní dieťaťa získať túto dôležitú sociálnu zručnosť. Súčasťou tréningu je i používanie toaletného papiera, splachovanie a umývanie si rúk po použití toalety.

Po krátkom stabilizovaní zručnosti používať toaletu v domácom prostredí, nasleduje nácvik vykonávania potreby v neznámom prostredí (vonku alebo na neznámych miestach či toaletách). Dieťa sprevádzame nácvikom v takmer identickej postupnosti, ako je uvedené vyššie. Pravdepodobne to už zaberie oveľa menej času a nášho motivačného úsilia, pretože dieťa rozumie, čo od neho vyžadujeme.

Zručnosť používať toaletu získa každé dieťa individuálne rýchlo. Najrýchlejšie sa to podarí ak je na to fyzicky a psychicky zrelé a v období, kedy sú mu rodičia pripravení systematickým nácvikom pomôcť. Opísaný postup nácviku je jedným - určite nie jediným návrhom spôsobu ako pristupovať k tréningu používania toalety bez stresu, tešiac sa z postupného zdolávania jednotlivých jeho etáp.

�?as, ktorý zvolíme na nácvik používania toalety závisí od pripravenosti dieťaťa, ale i rodiča. Rodič musí byť pripravený trpezlivo dieťa pri nácviku sprevádzať a radostne, v pokoji s ním zdolávať kroky smerujúce k bezkonfliktnému a nestresovému výsledku. Dieťa dlhé obdobie nosilo plienky, pričom do nich cikalo a kakalo kdekoľvek a kedykoľvek bez toho, že by si to nejako zvlášť uvedomovalo. Zrazu od neho začneme chcieť, aby to robilo na určitom mieste a vyprázdnenie sa naučilo ovládať. To sú ťažké úlohy, ktorých splnenie vyžaduje postupné cvičenie. Začnime od začiatku.