Prístup podporujúci vývin dieťaťa

Prístup dospelých podporujúci vývin dieťaťa je charakteristický niekoľkými zásadnými znakmi. Patria sem:

• Vytváranie a udržiavanie atmosféry pokoja, kľudu, ticha a harmónie v okolí dieťaťa. Detstvo je krásne, ale zároveň veľmi ťažké obdobie. Dieťa je vo veľkej miere závislé na vychovávateľoch, ktorí sa oň starajú, vytvárajú mu podmienky pre život. Dieťa intenzívne vníma atmosféru prostredia, ktorá sa priamo úmerne odzrkadlí na jeho správaní. Stačí si všimnúť dieťa, ako sa okamžite mení jeho správanie pod vplyvom stimulov, ktoré sú neadekvátne a ktoré ešte nedokáže spracovať. V situácii nadmerného hluku, svetiel či v prítomnosti človeka, ktorý veľa a nahlas rozpráva, sa správanie dieťaťa stane nepokojným, dekoncentrovaným a neovládateľným. Nadmerné stimuly pôsobia rozrušujúco a preto je dôležité zabezpečovať pre dieťa strednú podnetovú úroveň. Z takýchto rušivých situácií je vhodné dieťa odviesť preč, alebo sa situáciu pokúsiť na mieste zvládnuť. Strategicky si treba zachovať vnútorný pokoj a rozvahu, ostatných prítomných požiadať, aby nás nechali situáciu riešiť samostatne bez toho, aby do diania vstupovali a zasahovali radami alebo pomocou (dieťa sa potrebuje upriamiť na jedného konajúceho). Dieťaťa sa fyzicky dotkneme, prípadne ho zoberieme do náručia a nadviažeme s ním blízky upokojujúci očný kontakt. Hovoríme naň veľmi pokojne, jasne a zrozumiteľne. Zadáme mu jednoduchý pokyn a pomôžeme s jeho uskutočnením (až potom nasleduje ďalší pokyn s následnou požadovanou akciou).

• Rešpektovanie a nasledovanie striedania fáz aktivity a pokoja dieťaťa. Počas dňa dieťa intenzívne pracuje, učí sa. Potom potrebuje oddych - poležať si, pohovieť a opäť sa naplno pustí do novej aktivity. Nie je preto na mieste dogmaticky bazírovať na dospelými stanovenom režime. Rešpektujeme a vychádzame z potrieb dieťaťa. Ak vidíme, že dieťa je hlboko zaujaté hrou, neodtŕhame ho od nej nasilu, lebo je čas ísť spať alebo jesť. Optimálnejšie je vyčkať, kedy koncentrovanú aktivitu opustí samé, kedy „hrový zápal" pominie. Naopak, ak vnímame na dieťati známky únavy, pomôžeme mu oddychovať pri nejakej kľudnej aktivite - napr. čítaní.

• Akceptovanie dieťaťa v našej blízkosti a jeho snáh pomáhať. To, že sa dieťa zdržuje pri dospelom je dôležité, pretože sa od neho intenzívne učí pozorovaním a napodobňovaním. Chce a potrebuje byť blízko. Ak sa čo len trochu dá, aktivity, ktoré robíme prispôsobíme a dieťa zapojíme. Čo najviac podporíme dieťa, aby robilo veci samostatne. Príkladov je množstvo. Umožníme dieťaťu napríklad:
  - pripraviť si tanier, príbor a servítky na stolovanie, ktoré budú uložené dočasne nízko v dosahu dieťaťa;
  - samostatne si umyť ruky v umývadle - stojac na zvýšenom stupienku;
  - samostatne si nalievať vodu na pitie z pripraveného džbánku;
  - zametať po sebe omrvinky po jedle (nebazírujeme na dokonalosti);
  - utrieť, ak sa niečo vyleje (dieťa vie, kde býva handra na utieranie);
  - odnášať si tanier s jedlom na stolík; po jedení zaniesť použitý riad na linku;
  - polievať kvety malou krhličkou;
  - podávať prádlo do práčky a z práčky; pomáhať pri jeho vešaní;
  - pomáhať niesť malý, ľahký nákup atď...

• Venovať dieťaťu primeranú pozornosť. Systematicky pozorovať dieťa je dôležité. Nesmie však ísť o okaté sledovanie - niekedy až prenasledovanie. Dieťa citlivo vníma, keď je sledované a vo veľkej väčšine prípadov je takouto neprimeranou pozornosťou aj rozptyľované a rušené. V krajných prípadoch sa to naučí používať vo svoj prospech a dieťa si začne pozornosť vynucovať. Môže to neskôr využívať ako účinnú zbraň, najmä ak zistí, že nám na niektorých veciach veľmi záleží. Uvediem niekoľko príkladov:
  - S dieťaťom spoločne stolujeme a venujeme jeho jedeniu len toľko pozornosti, akoby sme venovali dospelému spolustolovníkovi (nie sa s úžasom pozeráme, ako mu chutí).
  - Ak sa dieťa naučí chodiť na toaletu, pomaly ho bez prehnanej pozornosti a zbytočného chválenia (ktoré už v tejto fáze nie je na mieste) ponecháme urobiť čo najviac krokov (ktoré samostatne ovláda) samé.
  - Ak sa dieťa zahĺbi do samostatnej hry, pozorujeme ho len nebadane, robiac si popri tom svoju prácu. Citlivo zasahujeme, len keď dieťa potrebuje podporiť alebo pomôcť.

• Zmysluplné konanie dospelých v prítomnosti dieťaťa. Dieťa dokonale vycíti, ak dospelý robí zmysluplnú prácu. Vycíti a preberá atmosféru pracovného zápalu, zaujatia, sústredenia. Takáto práca je pre dieťa veľmi hodnotným zdrojom napodobňovania. Dieťa sa snaží robiť podobnú činnosť ako dospelý. Preberá fluidum, ktoré takúto prácu sprevádza. Ak budú dospelí len tak posedávať, prípadne si dieťa doberať a nevhodne ho rozptyľovať, premrhávajú dôležitý čas, kedy je dieťa aktívne a oddýchnuté robiť pre jeho vývin hodnotné aktivity. V situácii, kedy je dieťa plne výkonné a pripravené učiť sa, hrať a pracovať, pomôžeme dieťaťu využiť tento čas preň hodnotne - podporíme ho v aktívnom zamestnaní sa. Väčšinou stačí, ak čas, kedy sme najviac výkonní, nepremrháme my samotní.

• Trpezlivosť. Trpezlivý rodič potrebuje pri výchove svojho dieťaťa veľa energie k sebaovládaniu. Vníma, čo dieťa robí a čo v danej potrebuje urobiť, aby bolo spokojné. Daruje veľa zo svojho času dieťaťu, aby mu umožnil rásť. Väčšinu z toho, čo dieťa robí, je z hľadiska optiky dospelého pomalé a nedokonalé, mnoho pri tom aj pokazí. Zrýchľovanie a zdokonaľovanie svojho konania cvičením a opravovaním si vlastných chýb, je súčasťou rastu. Ak to dieťaťu neumožníme, alebo umožníme len v obmedzenej miere - nepodporujeme, naopak brzdíme jeho vývin. Trpezlivo preto vyčkajme kým:
  - dieťa zasunie kľúč do kľúčovej dierky, vždy keď odomykáme;
  - samé vylezie do autosedačky;
  - si samé vsunie nožičku do topánky.

Odmenou dodržiavania horeuvedených zásad je pokojné, vyrovnané, tvorivé a šťastné dieťa. Každý deň, v ktorom pomôžeme dieťaťu vhodným prístupom rozvíjať svoje potenciály, je vkladom podporujúcim napredovanie jeho vývinu.