Bývanie s malým dieťaťom

Dieťa potrebuje veľa priestoru! Snahou je vytvoriť čo najviac priestoru aj vo veľmi stiesnených podmienkach. V období, keď je dieťa malé, dočasne odložme z domu všetky nepotrebné zbytočnosti (ozdoby, vázy, porcelán, vzácnejšie zbierky i priveľa dekorácie zo stien...). Priveľmi rozptyľujú pozornosť dieťaťa a vnášajú nepohodu do spolužitia dospelých s dieťaťom. Deti všetko láka chytať do ručičiek a podnikať s tým experimenty. Dospelí sa väčšinou o tieto veci boja a priveľa zakazujú. „Nesmieš! Nechytaj! Rozbiješ! Pokazíš!" Tieto negatívne výroky smerom k dieťaťu sú zneisťujúce a obmedzujúce. Vnášajú do života s dieťaťom napätie a nepohodu. Aj tak ostane v byte ešte viacero vecí, na ktoré musíme stanoviť dieťaťu obmedzenia (chladnička, práčka, sporák, počítač...) Uvoľnime miesto na oveľa dôležitejšie predmety a aktivity. Dieťa potrebuje dostatok hračiek, hier a veľa miesta, kde sa môže hrať.

Dieťa potrebuje priestor prispôsobiť! Interiér, kde vyrastá malé dieťa, by sa mal vyznačovať viacerými kompaktnými - najlepšie jednofarebnými plochami. Hračky priestor farebne doplnia a budú pri hrách pre dieťa zrozumiteľné a ľahko nájditeľné. Jednotlivé plochy sú opticky alebo materiálovo od seba oddelené a poskytujú individuálne špecifické podmienky k hre. Pracovnými plochami pre hry dieťaťa sú podlahy, stôl, posteľ alebo úložné police.
- Mäkká podlaha s kobercom, najlepšie jednofarebným, ponúka dieťaťu tráviť veľa času hrami na zemi. Tvrdá podlaha, pokrytá parketami, plávajúcou podlahou či kachličkami, je ideálna na mokré a špinavé aktivity.
- Stôl, špeciálne vyrobený pre dieťa je ľahký, prenosný a pritom stabilný. Ideálne je, ak má mierne nadvihnuté okraje, aby hračky z neho nepadali dole. Na hrové aktivity môže dieťa používať aj nízky konferenčný stolík, ktorý prestane byť len ozdobou obývacej miestnosti. Dieťa sa môže hrávať i pri vysokom napr. jedálenskom stole - pričom sedí vo vysokej detskej stoličke - alebo na riadnej stabilnej stoličke podložené vankúšom.
- Posteľ či pohovka sú mäkšie plochy, ale väčšinou dostatočne veľké a použiteľné na pohybové hry i väčšie, rozložitejšie aktivity.
- Otvorené poličky, skrinky a zásuvky najmä v spodných častiach nábytku podnecujú a inšpirujú deti k rôznym hrám - či už manipulačným alebo symbolickým. Ukladanie predmetov do políc, vyberanie zo zásuvok, prenášanie... až po rozvíjanie symbolických hier - z police sa napr. stane dom, z vitríny garáž, zo skrinky telefónna búdka...

V každej časti bytu je dieťa vítané! Každá miestnosť v byte by mala byť zariadená tak, aby sa tam mohlo dieťa zdržiavať pri rodičovi a bolo pri tom aktívne. Zabudnime preto v prípade malých detí na zariaďovanie honosných detských izieb, kde by mala byť koncentrovaná všetka činnosť dieťaťa. Umožnime dieťaťu, rovnako ako to môžeme my dospelí, cítiť sa v každej časti bytu dobre a vykonávať tam činnosti, ktoré potrebujeme. Spokojnosť zavládne na oboch stranách. Jednotlivé izby ponúkajú pre dieťa špecifické aktivity - typické pre daný priestor.
- Kuchyňa je miesto, kde dieťa poľahky zapojíme do prác spojených s varením a prípravou jedla. Dieťa môže vyskúšať aktivity, ktoré robievajú rodičia - krájať, miešať, umývať, ukladať, naberať, utierať, tvarovať z cesta, nasýpať. Na zvláštnom mieste pripravené napodobeniny reálnych kuchynských predmetov, umožnia dieťaťu zástupne stvárňovať činnosti dospelých. Dieťa môže „akože" variť na hračkárskom sporáku, mixovať, kŕmiť bábiky, „pozývať návštevy na čaj". Okrem týchto špecifických činností spojených s kuchyňou, môže dieťa popri mame rozohrávať hry podľa vlastného výberu - konštruovať, kresliť, maľovať. Využíva pri tom hračky a predmety, ktoré si tam prinesie, alebo ich tam nájde pripravené na vyhradenom mieste.
- Obývacia miestnosť je miestom stretávania, oddychu, trávenia voľného času. Dieťa chce byť súčasťou. Aj v tejto časti bytu potrebuje mať vyhradené miesto na svoje veci rovnako, ako tam majú svoje veci rodičia. Spodné police, zásuvky a skrinky vyhradíme dieťaťu a súčasne s vývinovými zmenami u dieťaťa v nich aktualizujeme ponuku hračiek. Ak sa dieťa zahĺbi do hry, vyhýbame sa sledovaniu televízie, ktorá dieťa zbytočne ruší od koncentrovanej činnosti.
- Spálňa je miestom oddychu prístupným kedykoľvek počas dňa. Dieťa si samé reguluje, kedy si potrebuje oddýchnuť v pokojnej a útulnej časti bytu. Môžeme tu s dieťaťom stráviť hodnotný čas v spoločnej blízkosti pri čítaní, rozprávaní, počúvaní hudby či rozprávok. Knihy, plyšových maznáčikov, nosiče s hudbou či rozprávkami pre deti uložíme tak, aby boli dieťaťu na dosah a mohlo si z nich samé vybrať, čo aktuálne potrebuje. Mäkká posteľ vyzýva dieťa aj k bláznivým fyzickým hrám, ktoré sú taktiež veľmi dôležité. Uvoľnenie nadbytku energie a zábavné telesné cvičenia s rodičmi pomáhajú dieťaťu dostať sa do rovnováhy.
- Kúpeľňa s pripravenými hračkami do vody, umožní každodenné experimentovanie s vodou - prelievanie, oblievanie, nalievanie, ponáranie, špliechanie. Tradičné riekanky spojené s pohybom vo vode či s manipuláciou s niektorými hračkami prispievajú k cvičeniu, otužovaniu a nebojácnemu kontaktu s vodou. Nevyhnutná prítomnosť rodiča na týchto hrách, prispieva k dosiahnutiu pohody pred večerným zaspávaním.

Dieťa potrebuje byť v byte čo najviac samostatné! Pri napĺňaní vývinovej potreby dieťaťa postupne sa osamostatňovať, môžeme významne napomôcť úpravami v byte. Tu je niekoľko námetov. Podbradník, detský príbor a taniere uložíme do nízkych častí linky, aby si ich dieťa mohlo pre jedením samé pripraviť. K vysokej detskej stoličke priložme veľkú stabilnú stoličku a umožnime dieťaťu, aby si tam vyliezalo samé. Prístup k umývadlu v kúpeľni alebo k toalete zabezpečíme stupáčikom pod nohy alebo stoličkou, vďaka ktorým to dieťa zvládne samostatne. Uterák zavesíme do výšky dieťaťa. Zubnú pastu a kefku pripravíme do spodnej police. V predsieni inštalujeme vešiačik, kde si dieťa môže samostatne zavesiť kabátik a odložiť čiapočku. Veci na oblečenie rozložíme dieťaťu do zásuviek v komode, odkiaľ si ich môže samostatne vziať, prípadne pomôže uložiť. Jednotlivé zásuvky môžeme označiť značkami oblečenia, ktoré tam patrí. K postieľke pripravíme detskú lampu, ktorú môže dieťa samostatne obsluhovať.

Bývanie s dieťaťom treba neustále prispôsobovať jeho meniacim sa požiadavkám. Dieťa i dospelí sa budú vďaka dobrému uspôsobeniu prostredia cítiť dobre a bezpečne.

Miesto, kde býva malé dieťa je cítiť. Vonia dieťaťom. Je živé, dynamické, všade nachádzame jeho stopy. Ako prispôsobiť bývanie dieťaťu tak, aby sa cítilo doma dobre? Dieťa, ktoré sa cíti dobre, pravdepodobne nebude vzdorovité, zlostné a neprispôsobivé. Ako vytvoriť pre dieťa malý raj, ktorý bude citlivo rešpektovať jeho meniace sa potreby? Ako podporiť vývinový progres zmenami v okolitom prostredí dieťaťa?