Vytváranie a posil�?ovanie sociálnych zručností

Obdobie do troch rokov je v otázkach vybudovania dobrých základov sociálneho správania veľmi dôležité. Akonáhle sa dieťa postaví na vlastné nohy, dostáva sa do prvého kontaktu s rovesníkmi i neznámymi dospelými. Učí sa s nimi za asistencie rodiča adekvátne sociálne vychádzať (viď. „Prvé kamarátstva na pieskovisku").

Každá sociálna zručnosť musí byť za pomoci rodičov od základov vystavaná a opakovane utvrdzovaná v rôznych situáciách. Niekedy sa to deje celkom automaticky. Niektorým okruhom sociálnych zručností je potrebné systematicky sa venovať. Dieťa sa ich nenaučí hneď - potrebuje si ich niekoľkonásobne precvičovať. Prostredníctvom takéhoto nácviku dostáva do rúk nástroje, ktoré mu umožnia riešiť často náročné alebo konfliktné sociálne situácie s prehľadom, bez pomoci dospelého a bez zbytočných zlyhaní, ktoré ohrozujú jeho sebavedomie.

Špecifickým okruhom sociálnych zručností sú „kontaktné zručnosti". Ich cieľom je naučiť dieťa kontaktovať rovesníkov. Dieťa sa postupne učí:

• Pozorovať, či má iné dieťa záujem o kontakt, alebo či by pristalo na rozohranie spoločnej hry. (Rodič môže dieťaťu pomôcť: „Skús pomôcť tamtomu chlapčekovi prevážať piesok na aute!")
• Použiť kontakt pohľadom, jemný dotyk, príhovor, ponúknutie hračky ako spôsob oslovenia iného dieťaťa. (Rodič: „Požičaj dievčatku kýblik a môžete ísť spolu pozbierať nejaké gaštany".)
• Zapojiť sa do hry iného hrajúceho sa dieťaťa / detí. (Rodič: „Pozri, tam je Anna na trojkolke. Môžete sa spolu voziť. Ty si zober svoju a choď za ňou".)
• Nerušiť iné deti pri hre, ak si to neželajú. (Rodič môže situáciu komentovať: „Dievčatká sa spolu hrajú. Nechcú sa teraz s tebou hrať".)
• Naučiť dieťa vyhýbať sa agresívnym spôsobom kontaktu ako napr. vytrhnúť hračku z rúk, pokaziť inému dieťaťu, čo postavilo. („Nesmieš mu brať auto z rúk. Teraz sa s ním chlapec hrá! Pozri, tu je báger. Zober si ten!")
• Viesť dieťa k zdieľaniu. Požičať, rozdeliť sa, ponúknuť. („Je pekné, ak svoju motorku požičiaš tomuto malému chlapčekovi. Teraz sa s ňou aj tak nehráš!")
• Nebrať bez opýtania, čo nie je moje resp. naučiť sa vypýtať... Dieťa nesmie brať odložené hračky, ktoré patria inému dieťaťu bez opýtania. Ak si ešte nevie hračku vypýtať, musí to zaň urobiť dospelý!
• Čakať. („Počkaj, teraz je v domčeku veľa detí. Potom tam pôjdeš aj ty. Počkaj, kým sa dievčatko šmykne dolu, potom si na rade ty.")

Vedomou prácou s „kontaktnými zručnosťami" sa samotní rodičia vyhnú nepríjemnostiam pri stretnutí ich dieťaťa s rovesníkmi a budú ho vedieť vhodne usmerniť. Prestanú tŕpnuť, že ich dieťa inému ublíži - pretože nevie, ako sa lepšie kontaktovať alebo si nechá ublížiť, pretože sa nevie korektne brániť.

Druhým okruhom sú „spoločenské zručnosti", ktoré sa stanú pre dieťa najmä pri stretnutí s neznámymi ľuďmi opornou „barličkou". Dieťa neostane bezradné, ale má naučené zručnosti, ktoré mu pomôžu vo vzniknutej situácii.

Rovnako ako pri „kontaktných zručnostiach", je predpokladom ich vybudovania príklad (vzor) rodičov, nácvik (uvedenie) novej zručnosti a mnohonásobné utvrdzujúce opakovanie.

• Vzor (príklad) rodičov. Dieťa žije doslova „zapustené" v atmosfére rodiny. Preberá a „nasáva" z nášho pohľadu aj celkom zanedbateľné maličkosti. Symbolická hra dieťa je zrkadlom nás samotných dospelých. V jeho hre uvidíme a počujeme samých seba. Jej pozorovanie nám umožní korigovať niektoré naše výroky, gestá a celkové správanie, ktoré nechceme, aby si dieťa vštepilo.
• Nácvik (uvedenie) novej zručnosti je otázkou „situačného učenia". K uvedeniu novej zručnosti využijeme vhodnú situáciu. K učeniu musí byť nastavené aj samotné dieťa. Snažíme sa vyhýbať mentorovaniu v zmysle: „Dnes sa naučíme zdraviť." Naopak. Najintenzívnejšie učenie sa deje v aktuálnych životných situáciách napr. („Videl si, ako ťa dievčatko pekne pozdravilo?" My sme jej povedali: „Ahoj, ako sa voláš? Chceš sa s nami hrať?"). V symbolickej hre s dospelým sa dieťa učí napr. tým, že rodič v hre zámerne používa: „Dobrý deň! Koľko to stojí? Ďakujem!Dovidenia!".
• Mnohonásobné, utvrdzujúce opakovanie získaných zručností je zásadné. Nestačí zručnosti iba uviesť. Je potrebné utvrdiť ich na mnohých úrovniach. Precvičujeme ich prakticky v reálnych spoločenských situáciách, v hre (najmä symbolickej) aj v rámci bežnej komunikácie s dieťaťom (napr. pri čítaní rozprávok s podobných posolstvom a v denných rozhovoroch).

Uvediem niekoľko príkladov týchto zručností, ktoré u dieťaťa začíname budovať okolo jedného až troch rokov. Patria sem zručnosti:

• Pozdraviť sa. Dieťa sa učí zdraviť najskôr neformálne najbližších členov rodiny (Ahoj! Pá, pá! Dobré ráno!). Pozorovaním dospelých si neskôr osvojí i formálne kontaktovanie sa s niekým cudzím (Dobrý deň! Dovidenia!). Pri nácviku rozhodne dieťa do zdravenia najmä preň cudzích osôb netlačíme. Začíname tým, že mu ideme príkladom a sami zdravíme. Malým - veľkým víťazstvom je už len to, keď sa dieťa na danú osobu milo usmeje, alebo jej zamáva na pozdrav. Následne ho za to pochválime: „Pekne si pozdravila! Pekne si zakývala, keď sme sa lúčili!". Do oblasti pozdravov patrí i nácvik privítania a lúčenia sa.
• Predstaviť sa. (Volám sa..., Bývam...). Toto je opäť citlivá záležitosť. Ponecháme na dieťa, kedy sa samé rozhodne podávať informácie o sebe. Rozhodne netlačíme dieťa do toho, aby sa cudzím prezentovalo, ak samé nechce. Dôležité je už len to, že tieto fakty o sebe ovláda.
• Telefonovať. Na nácvik možno použiť telefónik na hranie. Dieťa si pomôže a použije k tomuto účelu hocijaký predmet aj zástupne (telefónom sa stane kalkulačka, alebo drevená kocka). Dieťa od rodičov veľmi skoro odpozoruje, ako telefonujú. Postupne sa naučí telefonovať aj zo skutočného telefónu. Spočiatku počúva a neskôr začne komunikovať aj samé. (Haló! Tu...! Kde si! Čo robíš? Ja sa hrám s vláčikom!).
• Stolovať. Jednou stránkou mince sú „technické zručnosti jedenia" - používanie lyžičky, vidličky, krájanie nožíkom, používanie servítky, nosenie jedla na tanieriku na stôl, nakladanie jedla na svoj tanier, odnášanie po sebe, upratanie stola po jedle... Druhou stránkou je spoločenský kontakt pri stolovaní. Dieťa odpozerá prístup od rodičov: „Nech sa páči! Dobrú chuť! Ešte si prosíš? Neprosím si! Prosím si vodu! Ďakujem! Dobré to bolo!" Súčasťou kultúrneho stolovania je i ponúkanie spolustolovníka a rozdelenie sa o jedlo. Dieťa sa aj pri stole učí, že deliť sa je prirodzené. Základy správania sa pri stole sa kladú vo veľmi ranom veku. Dieťa si ich osvojí a v budúcnosti sa nebude cítiť rozpačito alebo správať nevhodne pri stolovaní mimo domova.
• Prejaviť záujem o druhého. Keď počujeme od nášho dieťaťa vetu: „Ešte ťa ten zub bolí?", sme rozhodne na dobrej ceste vo výchove empatického, prosociálneho záujmu o iných. Kultivovanému záujmu o druhých, o svoje okolie sa dieťa učí najmä od nás dospelých. Súčasťou tejto kategórie zručností je i ochota pomôcť, čo mimochodom takto malým deťom nerobí žiaden problém, práve naopak. Je výhodné využiť toto obdobie na nacvičenie aj tejto zručnosti („Júlia, pomôžeš mi s...? Ty si moja veľká pomocníčka! Ďakujem! Veľmi si mi pomohla!").
• Správať sa jemne. Súčasťou spoločenského správania je i určitá „delikátnosť" v prejavoch a spôsoboch. Veľmi záleží aj na našej osobnej sebareflexii - nakoľko sme pri takomto správaní dieťaťu vzorom. Ak budeme pohadzovať veci okolo, celkom určite ich bude hádzať aj dieťa. Ak budeme klásť veci potichu a opatrne, dieťa nenapadne, že by to mohlo robiť ináč. Ak sa tak aj stane, nie je vhodné robiť okolo toho veľký rozruch - nanajvýš ukázať, ako s danou vecou jemne zaobchádzať. Najčastejšie sa s tým stretneme pri upratovaní hračiek. Dieťa sa naučí, že hračky do krabíc a políc nehádže, ale potichu kladie. Pri bežnom fungovaní ukazujeme a oceňujeme, ako potichu zatvárať dvere, prenášať stoličku (nie šúchaním po zemi), ako pomaly klásť šálku na tanierik, opatrne prenášať jedlo alebo vodu, aby sa nerozlialo. Rovnakú jemnosť učíme dieťa prejavovať aj k prírode. Netrhať kvety, halúzky zo stromov, nestúpať na chrobáčikov...

Každý pokrok v sociálnej oblasti vzniká súčinnosťou každodennej, mravenčej práce dospelých i snaženia samotného dieťaťa. Veľa trpezlivosti na oboch stranách prináša veľa radosti z postupu dieťaťa k výchove kultúrnej spoločenskej osobnosti.

Súvisiace články:
„Na detskom ihrisku"
„Zvládanie detských konfliktov"