Hra a citový vývin dieťaťa

Symbolická hra dieťaťu umož�?uje opätovne si prehrať niektoré prežité momenty alebo celé situácie z bežného života, ktoré na�? citovo zapôsobili. Vďaka hre sa pozrie a spracuje daný zážitok ešte raz a to hneď na troch úrovniach. Prehrá ho ako filmový herec, riadi ako tvorca a režisér v jednej osobe a zárove�? sleduje akoby z pohľadu filmového diváka zhora z �??vtáčej perspektívy". Dieťa sa hrá na mamičku hovoriac: �??Teraz je akože ráno a moje bábätko sa zobúdza. Veľmi plače. Musím mu dať jesť". Pri pozorovaní detskej hry si musíme uvedomiť, že nejde o presné zobrazenie reality, ale o miešanie reálneho s fantazijným. Rovnako ako vo filme. Pomer fikcie a presného obrazu prežitého býva rôzny.

V symbolickej hre sa dieťa cez bábiku, bábku, postavičku či plyšového maznáčika s niekým stotožní. Hrá sa s vybranou postavou tak, akoby bola napr. ním samým. Svoje pocity a potreby vyjadruje pomocou prostredníka. Dieťa sa večer kúpe so svojou obľúbenou bábikou a po chvíli kričí: �??Mama, bábika Katka už chce ísť z vane von! Bojí sa silno pustenej vody a maco by už chcel ísť spinkať!" Na prechádzke vyhlási: �??Maco je už veľmi unavený. Už ho bolia nožičky, ale domov to ešte vydrží!" Hrou s týmito hračkami oznamuje, čo ono samé potrebuje. V daných príkladoch tlmočí svoje prianie prostredníctvom bábiky a maca.

Hra s bábikami či postavičkami je obrazom citov a vzťahov, ktoré dieťa prežíva. Pomôže mu ventilovať priveľké emócie, ktorých môže byť svedkom. Rozčúlený otec sa vráti z práce domov a rozpráva manželke o nepríjemnom zážitku z práce. O chvíľu počujeme dieťa nahlas sa ozývať z izby vo veľmi podobnom emotívnom tóne, ako otec. Dieťa kričí na svojho maca: �??Zabudol si mi to povedať! Prišiel som tam a nebol si tam!". Občas začujeme, ako si dieťa v hre opakovane prehráva a zvláda tak aj výchovné obmedzenia, ktoré nedávno počulo od svojich rodičov na svoju adresu. �??No, no, no šašo! �?o to robíš?! Toto sa nesmie strihať!"

Pokročilá symbolická hra je plná �??významových skratiek". Umožnia dieťaťu prehrať dlhšiu situačnú sekvenciu a okolitú realitu tak hlbšie spracovať.
- Dieťa sa nemusí úplne zamaskovať a prestrojiť. Stačí kravata na krku, ako symbol otca a už sa cíti byť otcom. Otec odchádza ráno do práce a vysvetľuje synovi:�??Ahoj, zase musím ísť do práce! Chlapec si nasadí na krk otcovu kravatu a hovorí: �??Aj ja idem akože do roboty!"
- Dieťa nepotrebuje k dokonalej hre dokonalé hračky. Práve naopak. Stačia celkom obyčajné, vizuálne podobné predmety z bežného života. Mama hovorí: �??Odlož tú palicu!" Dieťa odpovedá: �??To nie je palica. To je metla!"
- V symbolickej hre môže dieťa preskakovať v čase. �??�?asové skratky" mu umožnia rýchlo prehrať, čo je potrebné. �??Už je akože ráno, už som sa vyspinkal". Dieťa v hre preskočí �??spanie" v noci a predstiera, že vstáva.
- Dieťa nepotrebuje v hre vyhrať celú situáciu. Použije �??verbálne skratky. Niektoré časti deja hry nezahrá, len porozpráva. Dieťa nám oznamuje: �??Bol som v robote pre v�?tačku". V skutočnosti sa pri hre nepohne z miesta.

Prisadnime si, nenápadne pozorujme, ako sa hra odvíja. Pokúsme sa �??čítaním hry" dozvedieť o svojom dieťati niečo nové a hlbšie porozumieť jeho svetu.

Slovné vyjadrovanie malého dieťaťa je spočiatku obmedzené. Nedokáže slovami vypovedať všetko, čo potrebuje a čo prežíva. Informácie o jeho citovom prežívaní a o tom, čo potrebuje, si môžeme doplniť pozorovaním jeho hier. Majú v tomto smere veľkú výpovednú hodnotu. Upresnia nám, čo a ako dieťa prežíva. Pri pohľade na hru ako celok, ucítime jej špecifickú atmosféru. Je zrkadlom prežívaných emócií hrajúceho sa. Niekedy je kľudná, hĺbavá, koncentrovaná, pokojná, inokedy akčná, rýchla, hlučná a prudká. Vnímavý dospelý dokáže �??prečítať", aké emócie sú jej prostredníctvom vyjadrované.