Vývin predchádzajúci vzniku a rozvoju symbolickej hry

Rodič vysáva a dieťa mu už neberie z rúk reálny vysávač, ale prinesie si „svoj". Vysávačom môže byť hračkárska zmenšenina reálneho vysávača. Pokrokom je, ak dieťa použije zástupne akýkoľvek predmet napr. z domácnosti. Vysávačom sa v jeho mysli stane napr. obyčajná drevená palička. Významne to u dieťaťa rozví­ja fantáziu a tvorivosť. Zvyká si hrať sa symbolicky kdekoľvek a s hocičí­m, čo si vo svojej fantázii vymyslí­ a pretvorí­. Nie je tak odkázané len na továrensky vyrábané hračky, ani obmedzované ich predurčenou funkcionalitou.

Dieťa spočiatku dospelého napodobňuje priamo. Činnosť a správanie dospelého pozoruje a snaží­ sa ho v rámci svojich možností­ čo najpresnejšie napodobniť. Ví¤čšinou k tomu potrebuje a vyžaduje aj rovnaké skutočné predmety či pomôcky, ako použí­va dospelý. Rodič utiera podlahu handrou. Dieťa chce tiež do rúk handru a utierať zem vedľa neho. Postupom času dieťa stále napodobňuje priamo, ale už si vypomôže aj fikciou. Dieťa použije predmet zástupne. Rodič vysáva a dieťa mu už neberie z rúk reálny vysávač, ale prinesie si „svoj". Vysávačom môže byť hračkárska zmenšenina reálneho vysávača. Pokrokom je, ak dieťa použije zástupne akýkoľvek predmet napr. z domácnosti. Vysávačom sa v jeho mysli stane napr. obyčajná drevená palička. Významne to u dieťaťa rozví­ja fantáziu a tvorivosť. Zvyká si hrať sa symbolicky kdekoľvek a s hocičí­m, čo si vo svojej fantázii vymyslí­ a pretvorí­. Nie je tak odkázané len na továrensky vyrábané hračky, ani obmedzované ich predurčenou funkcionalitou.

Veľmi skoro sa staneme svedkami nápodoby nepriamej. Dieťa už dospelého nenapodobňuje len priamo - v čase, kedy dospelý danú činnosť vykonáva. Dieťa je vynikajúcim pozorovateľom, ktorý sa aj z tohto dôvodu celé dni zdržuje pri rodičovi. Čo odpozoruje, to neskôr prehrá v jednoduchých hrových akciách. Pri nepriamej nápodobe si pomôže predmetmi reálnymi alebo fiktí­vnymi - náhradnými. Činnosti, ktoré vykoná, budú pokusom napodobniť, čo videlo robiť rodiča. Ak mu to schopnosti alebo nerozvinuté zručnosti ešte nedovoľujú - vypomôže si fikciou. Nemusí­ miešať skutočnú polievku - ale postačí­ mu voda, alebo len predstava, že polievka v hrnčeku je. Tu je niekoľko ďalší­ch prí­kladov:

• Dieťa kŕmi otca lyžičkou, kde nie je reálne žiadne jedlo. Jedlo sa na lyžičke nachádza iba v predstave dieťaťa.
• Dieťa predstiera, že varí­ v detskom hrnčí­čku a ochutnáva z neho.
• Držiac sa v kočí­ku prednej bezpečnostnej opierky predstiera, že riadi auto a napodobňuje pri tom jeho zvuk.

Veľký význam v procese vývinu symbolickej hry zohráva aj fikcia postavy. Spočiatku dieťa priamo alebo nepriamo napodobňuje dospelého cez seba (prikladá si napr. hrebeň k vláskom, ako to robí­ mama alebo predstiera, že si nalieva šampíón do ručičky a zmýva si s ní­m vlásky). I samotný dospelý sa stáva súčasťou jeho hier (napr. dieťa češe svoju mamu skutočným alebo fiktí­vnym hrebeňom). Onedlho sa naučí­, že „hrovým partnerom" mu môže byť aj bábika. Spočiatku si dieťa vyberá mí¤kké handrové bábky alebo zvieratká z plyšu. Niektoré sa stanú zvlášť obľúbenými a pomáhajú dieťaťu zvládať krátku neprí­tomnosť citovo vzťažnej osoby - matky alebo opatrovateľa. Uvediem niekoľko prí­kladov hrovej symbolickej akcie dieťaťa s bábikou:

• Dieťa si posadí­ obľúbenú handrovú bábiku pred seba na hojdaciaho koňa a spolu sa hojdajú.
• Bábiku bábí¤tko nežne berie do náručia, pritúli, pohojdá a položí­ do postele.
• Imaginárnym jedlom bude kŕmiť svojho plyšového medveďa.

Symbolické akcie sa začnú objavovať aj počas manipulačných a konštruktí­vnych hier. V období­ medzi prvým a druhým rokom bude prevládať manipulácia s predmetmi - neskôr konštrukcia. Ukladanie, vykladanie, vhadzovanie - postupne zámerné skladanie, konštruovanie... Až po čase začnú do týchto hier prenikať prvky symboliky. Dieťa postaví­ na seba niekoľko kociek a vyhlási: „Komí­n!" Rodičia môžu v tomto prechodnom štádiu rozvoj symbolickej hry - a zároveň aj abstraktného myslenia dieťaťa, zámerne podporiť. Rodič si všimne, ako dieťa koncentrovane systematicky ukladá svoje autí­čka jedno vedľa druhého do police. Povie: „Ukladáš si autí­čka. Toto môže byť garáž a autá môžu parkovať aj na prvom poschodí­ aj tu na druhom". Zaangažovaný dospelý pomáha dieťaťu naučiť sa hrou symbolicky stvárňovať okolitú realitu. Tým, že do hry ponúka stále nové symbolické podnety, pomáha cielene rozví­jať abstraktné vyjadrovanie dieťaťa. Proces nástupu prvých symbolických akcií­ do manipulačných či konštruktí­vnych hier je takmer nebadaný. Dieťa bude pravidelne napĺňať pieskom svoje nákladné auto. Odrazu pozorujeme, že do hry s autom pridá zvuky napodobňujúce jazdenie auta alebo začne predstierať akoby otváralo na aute dvere, ktoré sa otvoriť v skutočnosti nedajú.

Pozorovať u dieťaťa objavujúce sa symbolické hrové akcie má aj svoj veľmi praktický rozmer. Dieťa napodobní­, alebo predstiera, že pije z pohára, v ktorom nič nie je. Predstiera, že sa kŕmi imaginárnou lyžičkou. Hrá sa, že prelieva z prázdnej fľašky do pohára. Ak to spozorujeme, čoskoro zistí­me, že dieťa tieto úkony samostatne ovláda a môže ich začať uplatňovať aj pri bežnej sebaobsluhe. Ponúkneme dieťaťu do pohárika trochu vody a dieťa sa napije samé. Pripraví­me kašovitejšiu stravu, podáme lyžicu do ruky a dieťa začne s nácvikom samostatného jedenia. A môžeme začať aj s nácvikom praktických úkonov ako je napr. prelievanie tekutiny z nádoby do pohára.

V období­ približne okolo dvoch rokov sa rozvinie vyspelejšia forma symbolickej hry. Môžeme pozorovať nasledujúce kvalitatí­vne zmeny:

1. Presné napodobňovanie izolovaného výseku reality (jazdenie autí­čkom po obrube pieskoviska) sa zmení­ a dieťa začne realitu v hre prispôsobovať, fantazijne meniť v sérii súvisiacich akcií­ (dieťa s autí­čkom jazdí­, vrčí­, vkladá do garáže, spúšťa po šikmej rovine).
2. Hru s jednou hračkou (autí­čkom) vystrieda súvislá hra s viacerými hračkami (do autí­čka posadí­ panáčika, s autom vojde do garáže, naloží­ do auta náklad...).
3. Stále častejšie sú predmety k hre použí­vané zástupne (z dreveného kvádra sa stane žehlička alebo autí­čko, z paličky metla...). K symbolickému stvárňovaniu už nutne nepotrebuje reálny predmet alebo jeho presnú zmenšenú kíópiu.
4. Kvalita symbolickej hry hovorí­ aj o stupni rozvoja myslenia a reči. Dieťa sa jednou hrovou akciou vyjadrí­ presne tak, ako jedným slovom vypovie celú vetu. Tu je niekoľko prí­kladov: Tým, že si kladie lyžičku do úst vyjadruje, že je, rovnako ako sloví­čkom „ham" nám tlmočí­, že papá. Vkladá ceruzku do fľaše a vydáva zvuk znázorňujúci mixovanie. Predstavuje, že mixuje. Prí­de k mame, ktorá mixuje a povie „jednoslovne": „Vrm!" hovoriac: „Mama, ty mixuješ!" Sériou hrových akcií­ vyjadrí­ súvislý dej rovnako, ako za pomoci slov vypovie celé vety.
5. Vyspelejšia forma symbolickej hry sa často nevyskytuje len v „čistej symbolickej podobe". V prevažnej ví¤čšine prí­padov ide o kombináciu niekoľkých typov hier napr. konštrukčnej a symbolickej (dieťa si z drevených kociek skonštruuje dom a ďalej hru rozohráva symbolicky).
6. Vďaka nástupu symbolického rozmeru do hry sa predlžuje čas, kedy je dieťa schopné samostatne sa hrať. Je to výsledkom viacerých, súbežne prebiehajúcich kvalitatí­vnych zmien.

Monitorovať priebeh nástupu a postupného vývinu symbolickej hry - jej postupných zmien, pomôže rodičovi správne podporiť vývin svojho dieťaťa.

Súvisiace články:

• „Hráme sa s dieťaťom symbolicky"
• „Nástup a začiatky symbolickej hry")