Hráme sa s dieťaťom symbolicky

Dieťa väčšinou spoločnosť dospelého spoluhráča víta, často ju samé iniciuje. Stačí si na chvíľu k dieťaťu, ktoré sa hrá prisadnúť a pozorovať. Dospelý dekóduje obsah hry a následne sa na túto tému napojí. Dieťa predstiera, že rodiča k�?mi imaginárnym jedlom a očakáva v tomto smere (symbolickú) odpoveď. Dospelý sa bude tváriť, že si na jedle pochutnáva.

Dobrým začiatkom spoločnej interaktívnej hry je jednoducho slovne popisovať, čo dieťa práve robí. �??Dávaš panáčika do traktora a zvieratká do vozíka." Dieťa prikyvuje. Takýto deskriptívny prístup pomôže dospelému lepšie sa v hre dieťaťa zorientovať a dieťaťu cítiť sa pochopeným.

Dospelý vstupuje do spoločnej hry s dieťaťom vlastnými nápadmi. Nové nápady sú pre hru významným obohatením. Námety, ktoré sú do hry takto vnesené, dieťa prevezme a v nekonečných variáciách rozšíri. Týmto spôsobom sa dieťa učí. Nenásilne, prostredníctvom hry, je u neho podporovaný vývin zručností i vedomostí.

Pri spoločnej hre sa snažíme vyhýbať opravovaniu hrových prejavov dieťaťa a kritickým pripomienkam k hre napr.: �??Skri�?a nepatrí do vane!" �??Nemôžeš panáčika utierať do koberca." Dieťa si možno potrebuje experimentálne overiť, či by detská skrinka vo vaničke stála, možno sa koberček stal v jeho fantázii uterákom. Dieťa nás prekvapí, koľko prvkov z reality do hry prenesie. Zárove�? má právo na vlastné nápady a kreácie, ktoré nemusia mať s realitou nič spoločné. V rovine hry sa môže všetko!

Výnimku z tohto pravidla tvoria situácie, keď dieťa zámerne hračku ničí, príp. ak hrozí ublíženie sebe alebo spoluhráčom. Vtedy je rýchly a jasný zásah na mieste. Spôsobov riešenia takýchto situácií je niekoľko. Jedným z nich je nasledujúci odstup�?ovaný spôsob intervenovania:

1. Slovné upozornenie: �??Hračky nie sú na ničenie. Hračky sa nemôžu ničiť (lámať)."
2. Slovné upozornenie s návrhom sankcie: �??Hračky nie sú na ničenie. Ak v tom budeš pokračovať, budem ti ich musieť vziať."
3. Realizovanie sankcie - od�?atie hračky: �??Teraz ti musím hračky vziať."

Korigujúce zasahovanie do hry je veľmi citlivou záležitosťou a vyžaduje veľa empatie a dôsledného pozorovania. Je nutné zvážiť, kedy dieťa ničí hračky z roztopaše a kedy ide o spôsob hrového experimentovania ako súčasti hrového stvár�?ovania zvoleného námetu. Uvediem príklad: Dieťa dotelefonuje na svojom hračkárskom telefóne. V zápale ďalšej hry ho odhodí na zem a beží si vziať medvedíka. Toto nie je prípad zámerného ničenia hračky. Ide skôr o zahĺbenie sa do hry a snahu rýchlo zrealizovať ďalší nápad. Rodič síce eviduje, že telefón skončil s veľkým rachotom na zemi, ale riešenie si môže ponechať na neskôr. V symbolickej hre si zvolí práve telefón a po dotelefonovaní slúchadlo jemne položí na aparát. Predvedie akceptujúce manipulovanie s telefónom na hranie. Situáciou, ktorá vyžaduje iné riešenie je prípad, kedy je už dieťa znateľne unavené a začne nekonštruktívne hračky hádzať okolo seba alebo do niekoho. V tomto prípade je namieste �??hru" jednoducho ukončiť a čo najrýchlejšie pomôcť dieťaťu k oddychu.

Dieťa počas d�?a takmer nebadane plynulo prechádza do svojho fantazijného sveta symbolickej hry. Na prechádzke tlačiac svoj detský kočík predstiera, že v �?om vozí bábätko alebo sa stáva šoférom jazdiac na svojom veľkom aute. Verne predstiera ako auto odomyká, štartuje, riadi. V obchode, kde sú k dispozícii nákupné vozíky prispôsobené veľkosti dieťaťa sa dieťa stane �??akože" nakupujúcim. Symbolickú hru môžeme v takýchto prípadoch využiť a dieťa sa stane ľahko spolupracujúcim. Stačí sa naladiť na fantazijnú rovinu, v ktorej sa dieťa práve nachádza. �??Naštartuj auto a odvez sa až na zastávku autobusu".

Hrať sa s dieťaťom symbolicky je tvrdá práca. Zo strany dospelého si to žiada citlivé vnímanie, nenásilné vstupovanie a obohacovanie hry o nové podnety a možnosti.

Dospelý je v začiatkoch symbolického hrania pre dieťa najdôležitejší hrový partner. Rodič má výhodu, že dieťa dobre pozná. Rozumie, čo dieťa v hre predstavuje (znázor�?uje) a môže sa tak do hry vhodne zapojiť.